Prvého januára uplynulo päť rokov od vstupu Slovenska do eurozóny. Slovensko jedinečne využilo príležitosť, ktorá sa mu naskytla v rokoch nebývalého ekonomického rastu 2005 až 2008, keď sa vzácne skombinovali výhody nášho členstva v únii a obdobie celosvetového vzostupu. Preto nebol veľký problém skonsolidovať verejné financie tak, aby splnili maastrichtské kritérium deficitu verejných financií (nešťastne procyklicky definované). Plávajúci kurz a rýchlo rastúca produktivita práce viedli k posilňovaniu koruny, ktoré prispelo k tlmeniu inflačných tlakov generovaných silným rastom ekonomiky.
Málo sa však hovorilo o tom, že mlčanlivým pilierom stability slovenskej ekonomiky bol (a stále je) zdravý a efektívny finančný sektor, najmä banky. Ich dobrá kondícia a schopnosť odolávať výkyvom trhu, ktoré sa preukázali počas finančnej krízy rokov 2008 a 2009, prispeli k hladkému prechodu na euro. Je dobré si pamätať, že Slovensko bolo jednou z mála krajín únie, kde sa daňovníci nemuseli skladať na záchranu ohrozených bánk. Naopak, bolo potrebné čeliť hrozbe, že zahraničné materské spoločnosti našich bánk sa pokúsia z nich vytiahnuť likvidné zdroje v snahe zlepšiť svoju finančnú situáciu. NBS takéto snahy zastavila v zárodku, keď hneď na začiatku krízy vydala opatrenie o likvidite bánk. Navyše, dialógom s predstaviteľmi vlastníkov bánk dosiahla, že podstatná časť zisku našich bánk za rok 2008 ostala v nich v podobe kapitálových fondov, aby tak posilnila ich finančnú pozíciu a schopnosť úverovať.
Koniec roka 2008 a začiatok roka 2009 boli pre banky veľmi ťažké, pretože sa prudko zhoršila situácia ich podnikových aj individuálnych klientov. Pri úveroch podnikov sa podiel zlých úverov viac než zdvojnásobil na 6,7 percenta, pričom banky museli počas piatich štvrťrokov od októbra 2008 odložiť bokom asi 650 miliónov eur ako opravné položky k novým zlým úverom. Táto suma je približne ročný zisk sektora. Euro však, prirodzene, prinieslo aj stratu devízových obchodov, ktoré dovtedy prispievali asi jednou osminou k výnosom. V roku 2009 sa tak viacero bánk dostalo do straty a zisk sektora sa znížil na polovicu oproti roku 2008. Napriek tomu, pri stresovom testovaní NBS sektor preukázal svoju odolnosť a schopnosť prekonať externé šoky. Ak by banky neboli v takej dobrej kondícii, tak zrejme niekedy v roku 2009 by vláda musela pristúpiť k záchrane jednej či viacerých slovenských bánk.
Takáto situácia nenastala najmä vďaka tomu, že Slovensko sa poučilo z obdobia bankovej krízy v rokoch 1998 až 1999, keď muselo použiť prostriedky daňovníkov v objeme 12 percent HDP na záchranu štátom vlastnených bánk. V NBS sa vybudoval nezávislý, silný a kompetentný bankový dohľad, ktorý sa riadi medzinárodne uznávanými bazilejskými princípmi. Dohliadacia úloha NBS sa ešte posilnila v roku 2006, keď sa banka zlúčila s Úradom pre finančný trh a stala sa tak jedinou regulačnou a dohliadacou autoritou pre náš finančný trh.
Súčasné hlboké zmeny v architektúre európskeho bankového dohľadu budú mať vplyv na stav slovenských bánk už aj preto, že dohľad nad troma najväčšími z nich prevezme Európska centrálna banka. Ide o istý krok do neznáma, pretože viacero dôležitých vecí sa nepodarilo zatiaľ doriešiť napriek tomu, že sa schválil jednotný rezolučný mechanizmus. Dichotómia medzi európskym a národným je stále prítomná a nebezpečné puto medzi bankami a štátmi sa nepodarilo preťať. Verme však, že projekt bankovej únie neoslabí draho zaplatenú a dlhodobo budovanú finančnú stabilitu v našom štáte.
Martin Barto, hlavný stratég Sberbank Slovensko