Prednedávnom som sa v komentári zamýšľal nad tým, či európski regulátori na tretíkrát urobia záťažové testovanie bánk poriadne. Prvé dve totiž dopadli fraškou – niekoľko týždňov po ich ukončení sa zachraňovali banky, ktoré testovaním prešli.
Odvtedy situácia pokročila a už máme kontúry spoločného rezolučného mechanizmu bankovej únie, ktorého úlohou je riešiť, čo s problémovými bankami. Ten by mal vyzerať nasledujúco: Od roku 2015 sa desať rokov budú budovať národné rezolučné fondy, ktoré sa budú postupne mutualizovať, až sa napokon zlúčia a ich celková kapacita bude 55 miliárd eur. Navyše prístup k prostriedkom zo spoločného rezolučného mechanizmu je podmienený zapojením súkromného sektora do rekapitalizácie bánk.
Z môjho pohľadu je to dobré riešenie, pretože sa opäť do európskeho bankového sektora vráti vnímanie rizika – investori si budú musieť dávať pozor na dlhopisy, ktorej banky kúpia, a podobne aj solventnejší klienti si budú musieť dať pozor, kam dajú svoje vklady presahujúce stotisíc eur. To by mohlo prispieť k oddeleniu zdravých bánk od pliev. Práve o osud týchto pliev sa však regulátori obávajú, keďže v prípade prepadnutia banky v záťažových testoch by mohlo dôjsť k nedôvere voči dlhopisom tej-ktorej banky, v tom horšom prípade dokonca k odlevu vkladov. Navyše, objem fondov v spoločnom rezolučnom mechanizme bude mizivý, pričom v prvých rokoch bude z neho k dispozícii len zlomok. Takto si spoločný rezolučný mechanizmus zjavne regulátori nepredstavovali.
A tak motivácia urobiť záťažové testovanie poriadne ustupuje. Ešte v októbri sa hovorilo, že zdravá banka má mať pomer najkvalitnejšieho kapitálu k rizikom váženým aktívam na úrovni ôsmich percent, podľa v posledných dňoch medializovaných správ už Európska centrálna banka preferuje zníženie tejto úrovne na šesť percent. Ako som očakával, nenaplnili sa ani šumy, že sa rizikom budú vážiť štátne dlhopisy. Talianske či portugalské dlhopisy držané do splatnosti teda budú považované za bezrizikové.
Pokiaľ sú informácie o znížení potrebného kapitálu na definíciu zdravej banky pravdivé, tak už po tretíkrát dôjde k situácii, že záťažovým testovaním neprejde len zopár menších bánk s celkovým mankom kapitálu vo výške niekoľkých málo miliárd eur. A ozdravenie európskeho bankového sektora sa opäť odsunie na neurčito. Európa by si tak opäť vyberala horšiu cestu.
Kým v Spojených štátoch poriadne záťažové testovanie a následná rekapitalizácia bánk pomohli rozhýbať finančný sektor, ktorý prispel k solídnemu ekonomickému rastu, tak v Japonsku, kde sa problémy bankového sektora dlhodobo neriešia, ekonomika stagnuje už viac ako dve dekády.
V súčasnosti je pritom prostredie v Európe na upratanie si v bankovom sektore výrazne odlišné od toho, aké bolo pri predošlých záťažových testoch. Dlhopisové trhy eurozóny sú totiž pokojné, a to vďaka prísľubu Európskej centrálnej banky, že bude neobmedzene nakupovať dlhopisy problémových krajín eurozóny. A nič nenaznačuje tomu, že by sa niečo malo zmeniť. Argument, že keby sme mali odhaliť skutočný stav bankového sektora, tak sa mnohé krajiny priblížia k bankrotu, teda v súčasnosti už neplatí.
Dúfam, že správy o znížení hranice definície pre zdravú banku sú len kačicou a Európa využije súčasný stav na dlhopisových trhoch a pristúpi aspoň k pokusu o transformáciu chorej časti finančného systému. Tá prežíva len vďaka podpore a garanciám a jej udržiavanie pri živote stojí spoločnosť nemalé zdroje. Neplní pritom svoju funkciu a namiesto prospechu je pre ekonomiku drahou príťažou.
Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers