Od vypuknutia vojny na Ukrajine vyšlo niekoľko prieskumov verejnej mienky, ktoré nastavujú zrkadlo aj nám – občanom Slovenska, a to v dobrom i horšom svetle. Organizácia Globsec upozornila, že podpora šéfa Kremľa Putina v našej spoločnosti výrazne klesla a vzrástlo vnímanie Ruska ako agresora, zatiaľ čo popularita NATO ako garanta našej bezpečnosti ešte viac stúpla.
Aj podľa ďalšieho prieskumu, tentoraz z dielne SAV, narástol podiel občanov Slovenska, ktorí si myslia, že by sme mali geopoliticky patriť na Západ. Pomaly sa nám, zdá sa, otvárajú oči a začíname si uvedomovať, kto sú naši skutoční spojenci a dôveryhodní partneri. No z choroby menom „kremeľská propaganda“ ešte vyliečení nie sme.
Ukázali to aj nedávne zistenia expertov, podľa ktorých správam ospravedlňujúcim zapojenie ruských vojsk na Ukrajine dôveruje viac ako pätina Slovákov a Sloveniek. A naši občania sa zároveň menej ako Česi stotožňujú s tým, že sme súčasťou informačnej vojny vedenej režimom v Kremli.
Celú mozaiku dokresľuje hádam už len smutné „prvenstvo“ Slovenska v rebríčku britského Inštitútu pre strategický dialóg, ktorý analyzoval šírenie a množstvo dezinformačných príspevkov spochybňujúcich masakru civilistov a vojnové zločiny, ktoré ruskí agresori spáchali v Buči. A čo je ešte zarážajúcejšie – žiadny z analyzovaných príspevkov nedala spoločnosť Facebook posúdiť nezávislým „fact-checkerom“, teda overovateľom pravdivosti informácií. Príspevky spochybňujúce zločiny na Ukrajine sa tak mohli zdieľať častejšie ako pravda.
A presne na tento problém sa snažím upozorňovať dlhodobo, a to aj na európskej úrovni. Máme totiž vážny problém a vojna na Ukrajine ho ešte viac obnažila. Značná časť slovenskej spoločnosti je voči masívnym dezinformačným kampaniam v réžii Ruska veľmi zraniteľná. A keďže väčšina lží a hoaxov sa šíri v online prostredí, podporujem iniciatívy Európskej únie na posilnenie zodpovednosti a povinností digitálnych platforiem v boji proti nebezpečnému správaniu a škodlivému obsahu, ktorý len rozoštváva našu spoločnosť.
Teší ma, že vyjednávači Európskeho parlamentu a Rady EÚ, združujúcej členské štáty Únie, sa už predbežne dohodli na novom zákone o digitálnych službách („Digital Services Act“). Ten má zaistiť prísnejšiu reguláciu online platforiem, väčšiu ochranu spotrebiteľov a rýchlejšie odstraňovanie nelegálneho obsahu z internetových platforiem vrátane nenávistných prejavov, škodlivých dezinformácií a vojnovej propagandy.
Inými slovami, čo je nelegálne offline, v reálnom živote, musí byť nelegálne aj online, teda na webe. Naprogramované boty či internetoví trollovia pod falošnou identitou tak konečne budú mať o prekážku navyše pri hrubom zneužívaní jednej z najdôležitejších výsad nás – reálnych občanov: slobody slova. Ak totiž nechceme, aby ju postihol rovnaký osud ako v Rusku, je dobre, ak celá EÚ bezodkladne koná spoločne.