V roku 2020 takmer 170 štátov zaznamenalo výrazný pokles hospodárskeho rastu, respektíve sa dostalo do veľkej recesie. Podľa prognózy Medzinárodného menového fondu zverejnenej v apríli tohto roku v porovnaní s rokom 2019, keď svetový hospodársky rast dosiahol 2,8 percenta, bola v dôsledku svetovej vírusovej krízy v roku 2020 zaznamenaná historicky najnižšia úroveň rastu od Veľkej recesie v rokoch 1929 až 1933. Dosiahol mínus 3,3 percenta. Dramatický pokles hospodárskeho rastu v roku 2020 bol veľmi rozdielny podľa členenia jednotlivých štátov na priemyselne vyspelé (–4,7 percenta), novoindustrializované (–2,2 percenta) a štáty s najnižšími príjmami na jedného obyvateľa (–1,9 percenta).
Väčšina priemyselne vyspelých štátov dosiahla najvyšší prepad hospodárskeho rastu v roku 2020. Niektoré európske štáty zaznamenali výraznú recesiu. Napríklad Španielsko (–11 percent), Veľká Británia (–9,9 percenta), Taliansko (–8,9 percenta), Francúzsko (–8,2 percenta). Na druhej strane, v roku 2020 bol zaznamenaný aj povzbudivý trend hospodárskeho rastu v niektorých novoindustrializovaných štátoch.
Hoci epicentrom vírusovej krízy sa stala Čína, táto druhá najväčšia ekonomika sveta dosiahla 2,3-percentný hospodársky rast. Možno očakávať, že pri spravodlivej distribúcii vakcíny a pri pokračovaní v úspešnom boji s infekciou niektoré štáty môžu dosiahnuť už v roku 2021 relatívne vyššie tempá rastu, respektíve predkrízovú úroveň hospodárskeho rastu. Očakáva sa, že India dosiahne rast HDP v tomto roku na úrovni 12,5 percenta a Čína 8,4 percenta.
Aj napriek sľubne nastúpenému procesu oživenia svetovej ekonomiky možno tiež očakávať, že niektoré štáty dosiahnu predkrízovú úroveň hospodárskeho rastu až v rokoch 2022 či 2023. To znamená, že nastúpený proces oživenia je spojený s výraznou divergenciou, a to nielen medzi jednotlivými komplexmi vo svetovej ekonomike či medzi štátmi, ale aj v rámci jednotlivých štátov.
Po druhej svetovej vojne sa tvorcovia hospodárskych politík dohodli na prijatí a implementovaní bezprecedentných krokov na stabilizáciu svetovej ekonomiky. Aj v súčasnosti, keď svetová ekonomika čelí veľkým výzvam a rizikám, javí sa naliehavou úlohou pre všetkých kompetentných, aby neodkladne prijali a implementovali opatrenia na stabilizáciu svetovej ekonomiky. To predpokladá transformáciu na zelenú, digitálnu a sociálne spravodlivú ekonomiku. Viac ako inokedy je potrebná spolupráca všetkých zúčastnených. Odkladanie opatrení môže mať vážne dôsledky pre vývoj svetovej ekonomiky a môže ešte viac prehĺbiť proces rozsiahlej divergencie.