Marec priniesol rast akciových trhov na oboch stranách Atlantiku. Dlhopisové trhy sa však v USA a eurozóne vybrali odlišnou cestou. Zatiaľ čo v USA výnosy ďalej rástli, v eurozóne výnosy kolísali a spracovávali svoj rast od začiatku roka. Aký má Európska centrálna banka dôvod bojovať proti rastúcim výnosom dlhopisov? V polovici marca zasadali kľúčové centrálne banky – ECB aj FED. Zasadanie tej európskej prišlo v čase, keď výnosy európskych dlhopisov mali za sebou niekoľkotýždňový rast, ťahaný vývojom v USA. ECB sa rastúce výnosy, samozrejme, nepáčia a dala to jasne najavo. Guvernérka Christine Lagardeová uviedla, že ECB výrazne zvýši tempo nákupov dlhopisov v nasledujúcom štvrťroku v rámci ich pandemického programu – PEPP.
Nákupy ECB v rámci programu PEPP od minulého marca postupne klesali. Kým v druhom štvrťroku 2020, čiže v čase vypuknutia koronakrízy, dosiahli viac ako 330 miliárd eur, v prvom štvrťroku 2021 sa odhaduje objem nákupov na 170 miliárd. Z pohľadu ECB konformnú situáciu, keď sa úrokové sadzby dostali do extrémne nízkych úrovní aj pri nízkom objeme intervenčných nákupov, narušil americký prezident Joe Biden oznámením masívnych stimulov do ekonomiky. Tie naštartovali rast amerických výnosov, ktorý sa vzápätí prelial aj do Európy. No nie je to len eurozóna, komu rast amerických výnosov robí vrásky na čele. Na vývoj v USA citlivo reagujú aj rozvojové krajiny, ktoré svoje externé financovanie majú naviazané na americký dolár. Rast výnosov im financovanie predraží, čo často býva spúšťačom vážnych ekonomických problémov – preto môžeme pozorovať, že rast amerických výnosov sprevádza oslabovanie tureckej či brazílskej meny.
Za zmienku rozhodne stojí osud ďalšieho skrachovaného hedžového fondu. Do minulého mesiaca takmer neznámy fond Archageos dával obrovské riskantné stávky na niektoré akciové tituly, a to s veľkou pákou – jednoducho povedané – k malému balíku vlastných peňazí pribalil veľký balík požičaných peňazí a všetko stavil na rast niektorých akciových titulov. Namiesto rastu však prišiel pokles a veľké straty. Tie okrem samotného fondu však zasiahli aj veľké banky z Wall Street, ktoré zmienenému hedžovému fondu požičali prostriedky. Straty bánk z tohto dobrodružstva sa odhadujú na päť až desať miliárd dolárov. K najviac zasiahnutým patria banky Credit Suisse a Nomura a v tej druhej už tento škandál stál generálneho riaditeľa miesto.
Marec teda uzavrel prvý štvrťrok silným rastom akciových indexov, S&P 500 dosiahol rast takmer štyri percentá, Európa dosiahla ešte silnejší rast v priemere okolo šesť percent. Podstatne horšie sa darilo ázijským trhom – japonský akciový trh dosiahol len mierny rast tesne nad nulou, no čínske indexy sa prepadli rádovo o päť percent. Prvý štvrťrok tak hlavné svetové trhy uzatvárali so ziskami šesť až desať percent.
Čo sa týka dlhopisových trhov, spomínaná divergencia medzi USA a eurozónou potiahla americké výnosy nahor – desaťročný americký dlhopis končil marec na úrovni 1,7 percenta, kým jeho nemecký náprotivok dosahoval úroveň mínus 0,3 percenta ročne. Dôchodkové fondy majú za sebou rozdielny štvrťrok – kým negarantované rástli v priemere viac ako o päť percent, podporované vývojom na akciových trhoch, tie dlhopisové mierne poklesli.