„Síce toho o bankovníctve veľa neviem, ale viem, že by som bankárom aj tak nedôveroval,“ píše vo svojej knihe jeden z britských satirikov a potvrdzuje tým častú úroveň debát o bankovom sektore. Vrátane mediálnych vyjadrení politikov. Bez ohľadu na to, či im je téma aspoň trochu odborne blízka.
V parlamente sa bude diskutovať o zrušení likvidačného a protiústavného bankového odvodu a jeho nahradení systémovými opatreniami, ktoré pomôžu občanom a ekonomike. A ja verím, že odbornosť a fakty dostanú prednosť. Hra s veľmi odbornými témami na neodborných platformách je totiž veľmi nebezpečná a musí už konečne prestať.
Pretože zisk bánk v prvom kvartáli 2020, keď sa ekonomické dosahy pandémie okolo nás ešte iba „obtreli“, klesol najvýraznejšie za posledných 21 rokov. Ak by bankový odvod zostal v platnosti, veľmi pravdepodobne by prevýšil čistý zisk bánk. Jeho jedinou obeťou pritom zďaleka nie sú iba zahraniční akcionári bánk, ako to zvyklo byť minulými vládami interpretované.
Odvod poškodzuje ekonomiku krajiny, jej obyvateľov a prerába na ňom aj samotný štát. Lebo banky musia platiť štátu bankový odvod aj z tých peňazí, ktoré mu požičajú na financovanie jeho dlhu. Logicky sa tak o odvod predražuje štátny dlhopis. Napríklad, ak si štát v apríli požičal 1,5 miliardy eur za úrok zhruba jedno percento ročne, bez odvodu to mohlo byť 0,6 percenta.
Druhým paradoxom je, že náklady na odvod radikálne znižujú potenciál úverovania a v konečnom dôsledku vyššieho príjmu z daní pre štát. Banky preto v rámci tohtotýždňovej dohody so štátom presvedčili svojich, vo väčšine prípadov zahraničných akcionárov, že v najbližších štyroch rokoch ponechajú na Slovensku významnú časť svojho zisku pre posilnenie schopnosti úverovania ekonomiky.
Napriek tomu, že akcionári majú aj lepšie alternatívy jeho umiestnenia v okolitých krajinách, kde návratnosť kapitálu je dlhodobo na zhruba dvojnásobných úrovniach oproti Slovensku. Vďaka tomu získa slovenská ekonomika každý rok o jedno percento HDP navyše a štátny rozpočet 200 až 300 miliónov eur ročne z daní a odvodov.
Bankový odvod je dôvodom, prečo som vždy v strehu, keď počujem výraz „dočasné“ opatrenie. V roku 2011 bol totiž schválený práve ako mimoriadne a dočasné opatrenie. Medzitým sa z neho stal permanentný zdroj príjmov štátneho rozpočtu bez reálnej pridanej hodnoty. Mimochodom, začal som Britániou a tou tento text aj ukončím. Tamojší politici len prednedávnom zrušili niektoré mimoriadne opatrenia prijaté ešte počas prvej a druhej svetovej vojny.
Daniel Kollár, predseda Predstavenstva ČSOB