... predstavuje v obľúbenej čarodejníckej ságe zosobnenie zla. Tvrdo zasiahnutí súčasnou situáciou zisťujeme, že veľké zlo môže vstúpiť aj do nášho života. Je ťažké písať o tom, čo sa deje na finančných trhoch, a pritom aspoň stokrát nespomenúť jeho meno. Veď-viete-čoho. V priebehu marca sa postupne vypínala ekonomika v celej Európe a to bude mať tvrdé dosahy. Finančné trhy sú obchodom s budúcnosťou, tak zažili preťažký mesiac. Vypnutá ekonomika znamená nízke tržby, a tým nízke zisky. V tom lepšom prípade. V tom horšom straty a existenčné problémy. Dlhé obdobie nízkych úrokových sadzieb totiž mnohé podniky využívali na to, že vydali nový dlh a za získané prostriedky skúpili vlastné akcie. Táto jednoduchá hra slúžila na zvyšovanie ziskov akcionárov. No platí to aj naopak, stratu musí pokryť menej vreciek. A ak je tých vreciek príliš málo, firma končí. Skrátka, podniky aj domácnosti sú po rokoch nulových sadzieb poriadne zadlžené. Preto v závese za akciami začali padať ceny podnikových dlhopisov.
Keďže pád podnikov v tomto rozsahu by bolo nestráviteľné sústo pre banky, klesali aj dlhopisy vydané bankami. A pridali sa aj štátne dlhopisy, pretože zo štátov sa stali ultimatívni záchranári všetkého. Keďže trhy smerovali postupne k neriadenému voľnému pádu, bolo jasné, že bez zásadnej pomoci skolabujú. Postupne tak prichádzali s opatreniami vlády jednotlivých krajín, európske inštitúcie, centrálne banky a aj nadnárodné inštitúcie. Všetky opatrenia vymenovať asi ani nejde, tak len najzaujímavejšie. ECB dodáva množstvo likvidity do bánk a ruší vlastné obmedzujúce pravidlá pri výkupe dlhopisov z trhu. EK navrhla a ministri financií členských krajín odsúhlasili dočasné pozastavenie paktu stability, členské krajiny môžu míňať, koľko potrebujú. Američania zas spúšťajú helikoptérové peniaze. Vláda pošle peniaze priamo takmer všetkým občanom.
Tieto opatrenia pomohli a akciové trhy sa pozviechali a vymazali aspoň časť z voľného pádu. No aj tak je marcové počítanie strát bolestivé. Americké akciové indexy stratili za mesiac okolo 12 percent, európske takmer 15 a v Japonsku to bolo okolo 10 percent. Na konci druhej marcovej dekády však boli straty takmer 25 percent. Podobný vývoj bol aj na dlhopisových trhoch, prvé tri marcové týždne ceny padali, pozviechali sa až po prijatí bezprecedentných opatrení v závere marca. Ich výnosy aj tak mesiac končili vyššie, ako boli na začiatku. Svoju hodnotu si držalo zlato, ktoré marec skončilo s miernym ziskom.
Dôchodkové fondy zaznamenali tiež straty, a to tak garantované, ako aj negarantované. Negarantované fondy sa dostali na úrovne spred niekoľkých rokov. Ak sme ešte v decembri hovorili o tom, že sporenie v garantovaných fondoch pripravilo sporiteľov o veľké zisky, dnes je situácia iná. Naskytla sa vhodná príležitosť, aby sa sporitelia v dlhodobom dôchodkovom sporení začali presúvať smerom k riziku. Najlepšie investície sa často ukážu tie, ktoré investor spraví so škrípajúcimi zubami.