V posledný októbrový deň opustil ECB prezident Mario Draghi. Hoci mesiac bol bohatý na udalosti, ešte obrátim pozornosť k Super Mariovi. Zaslúži si to. Do dejín veľmi pravdepodobne vojde ako muž, ktorý zachránil euro.
Do čela ECB sa dostal v roku 2011, teda počas finančnej krízy. Tá sa preliala spoza Atlantiku do Európy. Viaceré krajiny eurozóny na čele s Gréckom si neboli schopné požičiavať peniaze na finančných trhoch. Úrokové sadzby na ich dlhu raketovo rástli. Napätie prešlo aj do bankového sektora a mnohé banky začali mať problémy s likviditou.
Draghi sa nebál nasadiť nové neštandardné opatrenia. Spustil viaceré programy lacných pôžičiek bankám, ktoré pomohli vyriešiť problémy s likviditou. Keď sa v roku 2012 opäť začali objavovať obavy z krachu niektorých euroštátov, prišli jeho pamätné vety: „... ECB je pripravená urobiť čokoľvek, čo bude potrebné na zachovanie eura. A verte mi, bude to stačiť.“
Táto fráza sa považuje za bod zlomu v európskej dlhovej kríze. Neskôr už nemusel bojovať o záchranu eurozóny, ale skôr s jej hospodárskym vývojom. ECB v snahe oživiť ekonomiku siahala čoraz viac k neštandardným krokom. Znížila úrokové sadzby až pod nulu, začala odkupovať štátne, podnikové či hypotekárne dlhopisy. Keďže krajiny eurozóny boli v rozličnej kondícii, jeho neštandardné opatrenia boli terčom kritiky predovšetkým z krajín jadra – Nemecka, Holandska či Fínska. Čím viac má obyvateľstvo krajiny úspory v bankách, tým viac je zasiahnuté nízkymi či zápornými úrokovými sadzbami.
Čo sa Mariovi Draghimu nepodarilo, bolo udržať jednotu vedenia ECB. Bol známy tým, že hľadaniu kompromisov nevenoval veľa energie a času. Často si svoje rozhodnutia presadil silovo. Najmä posledné znižovanie sadzieb sprevádzali otvorené nesúhlasné vyjadrenia jeho kolegov z vedenia. To nebýva štandardné a najmä to zhoršuje kredibilitu. Zjednotenie ECB bude veľkou výzvou pre jej prezidentku Christine Lagardovú. Najmä v situácii, ak sa ekonomika eurozóny nebude vyvíjať priaznivo.
V októbri prevládal na akciových trhoch optimizmus. Podporu priniesli najmä zverejňované podnikové výsledky, ale aj posun v rokovaniach medzi USA a Čínou. Americké indexy vzrástli rádovo o dve percentá, Európa rástla miernejšie, približne o percento. Indexy merajúce rozvíjajúce sa akciové trhy zaznamenali nárast tiež okolo percenta. Japonsko už druhý mesiac dokázalo rastom prekonať ostatné regióny, ako aj hranicu piatich percent.
Ako z učebnice tentoraz na akciový optimizmus reagovali výnosy z európskych dlhopisov. Rast výnosov zaznamenali aj slovenské dlhopisy. Ten spôsobil, že nad nulovú hranicu sa dostali už dlhopisy so splatnosťou v roku 2030. Kratšie sú stále obchodované so záporným výnosom. Rast výnosov zasiahol aj krajiny periférie. Podobný vývoj majú za sebou dlhopisy USA. V októbri zasadal Fed, ktorý síce znížil úrokové sadzby, no naznačil, že na tento rok už stačilo.
Protichodný vývoj akciových a dlhopisových trhov sa premietol aj na negarantovaných dôchodkových fondoch. Ich priemerné zhodnotenie za október bolo blízke nule. Garantované fondy klesli ako dôsledok nárastu úrokových sadzieb.