Viete, čím je typická opozícia? Tým, že chodí do práce, diskutuje a dáva návrhy na zlepšenie aj vládnych návrhov zákonov. A viete, čím je typická vláda? Tým, že ju to otravuje. Verejne a otvorene to na poslednej parlamentnej schôdzi priznal minister hospodárstva Peter Žiga.
Počas rozpravy k zákonu o podpore obnoviteľných zdrojov energie sa jednoducho odmietol baviť o pozmeňujúcich návrhoch opozície. A tak síce priznal, že sú odborné, ale aby to nevyznelo, že by mohol byť niekto väčší odborník na energetiku, ako je on, rýchlo dodal, že sú neodborne pripravené.
Pravý dôvod jeho správania bol pritom omnoho prozaickejší. Priestor na vyjadrenie by mal podľa rokovacieho poriadku až na druhý deň ráno. A chodiť do parlamentu iba pre opozíciu predsa nebude.
Zabudol však na podstatu. Na ľudí. Cieľom návrhov totiž bolo, aby domácnosti aj podnikatelia platili za elektrinu menej. Práve vďaka zákonu o podpore obnoviteľných zdrojov energie a kombinovanej výroby elektriny a tepla priemerná rodina dotuje politické rozhodnutia každý rok sumou 55 eur. A vďaka ministrovi Žigovi sa táto suma ešte zvýši.
Do zákona sa mu podarilo prepašovať napríklad dotácie pre teplárne, ktoré, keď urobia rekonštrukciu, tak sa im na ich prevádzku budeme skladať ďalších 15 rokov.
Okrem toho, noví výrobcovia z obnoviteľných zdrojov sa budú vyberať nie podľa potreby či kapacity v sieti, ale podľa toho, ako sa na ministerstve dohodnú. S kým? Napríklad s Jozefom Brhelom, tak ako sa s ním dohodli počas decembrového víkendu v roku 2009, keď sa rozdávali kapacity na pripojenie fotovoltiky.
Čerešničkou na torte je ustanovenie, podľa ktorého by dotácie na 15 rokov mohla dostať aj alobalová (pardon, uhoľná) elektráreň v Novákoch. Tá istá elektráreň, na ktorej chod sa už dnes v účtoch za elektrinu skladáme sumou 115 miliónov eur/ročne. Priemernú domácnosť to stojí ďalších 13 eur každý rok.
Ak k tomu pripočítame regulačným úradom umelo nadhodnotený zisk štátnej akciovky SEPS zodpovednej za prenos elektriny či látanie historického jadrového dlhu, dostaneme sa na sumu 80 eur. Toto je presne súčet politických rozhodnutí v cenách elektriny, o ktorých sa minister Žiga odmietol s opozíciou baviť. Možno aj preto, že je to aj jeho maslo na hlave. Viaceré z uvedených zásahov totiž sám zaviedol alebo sa postaral o ich zvýšenie a nechal ich zaplatiť ľuďom.
Počas ôsmich rokov poklesu cien elektriny na trhu sme tak cez politické zásahy mali „stabilné“ ceny energií, ktorými sa na billboardoch chválil aj Robert Fico. V skutočnosti boli iba stabilne vysoké. Keď sa však koncom roku 2016 trhová cena elektriny pohla smerom hore, obaja zbledli. V priebehu 24 mesiacov sme sa dostali z 25 na 55 eur za MWh.
Ako už tento týždeň avizovali viacerí dodávatelia elektriny, ceny budú musieť od januára zvýšiť aj pre koncových spotrebiteľov. Pre domácnosti aj pre podnikateľov. V priemere pôjde o zvýšenie o 7 až 10 percent. Priemerná rodina si tak na budúci rok za elektrinu priplatí aj 40 eur. Toto pritom vôbec nemuselo byť.
Okrem opozície svoje návrhy v rámci pripomienkového konania predstavila aj odborná verejnosť. Dopadli však rovnako. Nikto z kompetentných nechcel počúvať.
Arogancia moci si, žiaľ, opäť vybrala svoju daň. Minister Žiga si tak po titule „ten, ktorý rúbe slovenské lesy“ môže pripísať ďalší: „ten, ktorý dvíha ceny elektriny“.
Autor je poslanec NR SR a tímlíder SaS pre energetik.