Na Rusko dopadla ďalšia vlna koronavírusu. Krajina hlási okolo 40-tisíc prípadov denne, úmrtí už vyše tisíc denne. Situácia je taká vážna, že to už uznávajú aj oficiálne miesta a namiesto tvrdenia o zvládaní situácie pristúpili k takzvaným „dňom pracovného voľna“ od 30. októbra do 7. novembra. Prezident sa pritom snaží ako obvykle zo zodpovednosti vyviazať. Návrh na nepracovné dni podala vicepremiérka Tatjana Golikovová. Prezident ho prijal, a ešte k nemu dodal, že by mali byť plne platené. Zodpovednosť preniesol zo štátu na zamestnávateľa, no pomoc zamestnávateľom je v porovnaní s Európou symbolická. Putin zároveň prikázal, aby regióny zaviedli zákaz nočnej prevádzky reštaurácií a barov.
Dokonca aj v situácii, keď je Rusko medzi najpostihnutejšími krajinami, Putin pokračoval v zdôrazňovaní úspechov: „Nesmieme dopustiť, aby, rovnako ako v Európe, u nás niekoľko dní ležali ľudia na ventilátoroch v sanitkách.“ Čím asi myslel situáciu v Rumunsku, ale nespomenul Ivanovskú oblasť a škandál s telami zosnulých ležiacimi na podlahe v márnici. Rusko výrazne zaostáva v očkovaní. Zhruba 33 percent zaočkovaných obyvateľov ho radí za väčšinu európskych krajín, hoci napríklad Bulharsko či Rumunsko sú na tom ešte o niečo horšie.
Vláda navyše dlho používala protipandemické opatrenia skôr proti opozícii. Kým jej zhromaždenia zakazovali pod zámienkou boja proti nákaze, predvolebné stretnutie Jednotného Ruska sa konalo za prítomnosti desiatok tisíc účastníkov bez toho, aby sa niekto obťažoval s dodržiavaním opatrení. Oficiálne miesta totiž neustále hlásili skvelé výsledky v boji proti nákaze. Putin ju niekoľkokrát označil za porazenú.
Nedôvera panuje aj voči hláseným číslam. Ak by sme brali oficiálne štatistiky, potom by na tom Rusko nebolo zle. V prepočte na počet obyvateľov dokonca lepšie ako Česko. Oficiálnym číslam sa však nedá veľmi veriť. Smrtnosť by podľa nich dosahovala oveľa vyššie hodnoty ako kdekoľvek inde, navyše by bola vyššia ako v minulom roku. Hlavný problém však spočíva v nedôvere k hláseným počtom úmrtí. Tie sa držali od júla až do obdobia pred voľbami na prakticky rovnakej úrovni tesne pod 800, teraz stúpajú nad tisíc. Celkovo podľa štatistík zomrelo v Rusku na následky koronavírusovej nákazy 240-tisíc ľudí. Demograf Alexej Rakša to odhaduje skôr na 750-tisíc.
Nie je odvážnym záverom povedať, že oficiálne miesta vykresľujú situáciu vo výrazne lepších farbách. To nie je nič výnimočné. Problémom je, že to plodí nedôveru, ktorej nedostatok sa prejaví vtedy, keď je potrebná aspoň čiastočná spolupráca obyvateľstva.