COVID-19 viedol k enormnej nerovnováhe v rámci platobného systému TARGET2. Prostredníctvom tohto systému sa uskutočňujú platobné a zúčtovacie operácie v rámci členských štátov eurozóny.
Významný vplyv na rast nerovnosti v tomto systéme mal vznik a vývoj dlhovej krízy, ktorej epicentrom sa stali niektoré členské štáty eurozóny. Tento nepriaznivý trend pokračoval až do roku 2012. Bývalý prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi v júli 2012 deklaroval, že „čokoľvek bude potrebné pre záchranu eura“, Európska centrálna banka je pripravená prijať všetky dostupné nástroje, aby ho zachránila.
Podľa údajov za mesiac júl 2021, ktoré zverejnila ECB, boli zaznamenané veľmi výrazne nerovnováhy v rámci platobného systému TARGET2. Medzi štáty s vysokými prebytkami patrilo Nemecko, ktoré malo prebytok 1 025 miliárd eur, ďalej Luxembursko (307), Fínsko (80,1) a Írsko s prebytkom 70,8 miliardy eur. Vysoké deficity zaznamenalo Španielsko, ktoré bolo v mínuse 506,4 miliardy eur, Taliansko (–492,2), Grécko (–95,1) a Portugalsko s deficitom –81,5 miliardy eur.
Štyri štáty (Nemecko, Luxembursko, Fínsko a Írsko) dosiahli v júli v platobnom systéme prebytok v celkovom objeme 1 482,9 miliardy eur. Dva štáty eurozóny (Taliansko a Španielsko) zaznamenali v tom istom období najväčšie deficity v systéme v celkovom objeme –998,6 miliardy eur.
Od vzniku svetovej finančnej krízy až po súčasnosť bolo možné sledovať postupný nárast nerovnováh v systéme TARGET2. Rýchle šírenie ochorenia COVID-19 viedlo k obmedzeniu výroby a vývozu v členských štátoch eurozóny. Štáty, ktoré dosahovali vysoké prebytky v Eurosystéme pred vznikom svetovej vírusovej krízy, zaznamenali aj výrazný pokles svojich prebytkov už v roku 2020. Na druhej strane niektoré členské štáty eurozóny, ktoré zaznamenali dlhodobé deficity v systéme TARGET2, si v roku 2020 Významný vplyv
na rast nerovnosti v systéme TARGET2 mal vznik a vývoj dlhovej krízy.nepripísali pokles deficitov.
Nárast nerovnováh v platobnom systéme sa však prehlbuje aj v súvislosti s postupným otváraním jednotlivých národných ekonomík eurozóny od januára až po súčasnosť. Tento trend sa bezprostredne týka najmä štátov, ktoré sa orientujú na vývoz svojich výrobkov a služieb.
Nerovnováhy v Eurosystéme nevytvárajú dostatočné predpoklady pre postupnú nominálnu konvergenciu v rámci členských štátov eurozóny. V tomto kontexte je potrebné poukázať na to, že plán obnovy a jeho efektívne implementovanie môže vytvoriť vecné a systémové predpoklady na zníženie týchto enormných nerovnováh.