Chorvátsko môže a musí žiť lepšie z turizmu. Tak to je dobrá správa pre Chorvátov, ale zlá pre Slovensko. Vstup Chorvátska do Európskej únie, zníženie DPH na služby spolu s ambíciou stať sa celoročnou destináciou cestovného ruchu presahuje hranice stredomorských konkurentov. Pri takto optimálne nastavených ekonomických podmienkach aj zlatý tatranský týždeň začne o chvíľu bronzovieť a Slovensku nepomôže ani najlepšie napísaná stratégia rozvoja cestovného ruchu.
Turistika je pre ľudí a o ľuďoch. Z pozície klienta je rozhodovanie ovplyvnené nielen destináciou, ale aj akýmsi dobrým pocitom, že za svoje peniaze dostane adekvátnu protihodnotu. Jej gro spočíva v istote, že bude o neho dobre postarané, čo v jazyku turistiky znamená, že dovolenková destinácia oplýva množstvom dostupných, kvalitných a širokospektrálnych doplnkových služieb, ktoré dotvárajú kolorit dovolenkového miesta.
Ekonomicky je vylúčené, aby doplnkové služby s parametrami dostupnosť, kvalita a rozmanitosť mohli poskytovať veľké podnikateľské subjekty. Môžu ich efektívne dodávať iba strední a malí podnikatelia, optimálne živnostníci. A tí o podnikanie v tomto priestore záujem nemajú. Neúmerne vysoká 20-percentná DPH, vstupné náklady súvisiace s registračnou pokladnicou, náročná byrokracia, vysoké odvody, množstvo neprehľadných zákonov s často až neprimeranými požiadavkami na prevádzkáreň podnikateľa zabíjajú akékoľvek slovenské ambície kreatívne rozvíjať cestovný ruch.
Na Slovensku sa nikdy nevytvorili podmienky na skutočne čulý podnikateľský ruch. Nemáme územia vyňaté z európskej zóny DPH, ako má napríklad Nemecko svoj alkoholovo-parfumový ostrov Heligoland, Taliansko turistami vyhľadávané Livigno a Lago di Lugano, Španielsko celoročný dovolenkový raj na Kanárskych ostrovoch, Veľká Británia Gibraltár či Grécko Mount Athos.
Zníženú sadzbu na služby v minulosti uplatnili aj ďalšie bohaté európske štáty, ako je Francúzsko či Belgicko. Dvihli ju až vtedy, keď podnikatelia boli tak pevne uchytení na trhu, aby nielenže prežili, ale boli aj konkurencieschopnými.
Ani registračná pokladnica nie je v Európe jav povinný, pozrime sa do susedného Česka, kde slovenský argument „podnikatelia kradnú, preto ich treba kontrolovať“ nahradilo vysvetlenie, že nekradnú všetci, a v konečnom dôsledku načo by mal mať štát na krku nezamestnaného podnikateľa aj s jeho zamestnancami. Koniec koncov plytvá sa aj s ľudským potenciálom, keď diplomovaní absolventi slovenských univerzít poskakujú ako čašníci v polovičke Európy. A úplne na chvoste sú zdravotne postihnutí občania, ktorí v až bezohľadnom konkurenčnom prostredí sú prakticky bez šance, či už ako podnikatelia alebo zamestnanci, a práve sektor cestovného ruchu by im umožnil profitovať či už ako priamym poskytovateľom služieb alebo ako podnikateľom či zamestnancom chránených dielní, ktoré na Slovensku vyrábajú skutočne originálne a estetické darčekové predmety, pre ktoré však nemajú relevantný odbyt.
Výrazné chorvátske opatrenia určite spôsobia zmenu preferencií európskeho aj slovenského spotrebiteľa. More ako atribút, ktorým Slovensko nedisponuje, nízka jazyková bariéra, únosná dostupnosť a znížená DPH pre reštaurácie, kempingy a malé súkromné hotely, ktoré toto zníženie musia preniesť do zníženia svojich finálnych cien, presmerujú dopyt po dovolenke na chorvátskom pobreží.
Gesto chorvátskej vlády neostane bez pozitívneho vplyvu na štátnu pokladnicu. Multiplikačný efekt cestovného ruchu sa odzrkadlí aj na stabilizácii zamestnanosti, investíciách do infraštruktúry, čo neskôr umožní vytvárať kapacity pre celoročnú lukratívnu kongresovú turistiku v masovom meradle.
Nuž, krásna príroda nestačí. Aj keď je Európa zmietaná krízou, predsa je stále dosť bohatá na to, aby dovolenkovala. A na dovolenke chce žiť a baviť sa s pocitom, že sa rozhodla správne. Ale Slovenska sa to ešte stále netýka.
Iveta Fodranová, Obchodná akadémia, Ekonomická univerzita v Bratislave