Euroskeptici môžu otvárať šampanské: v srdci Schengenu sa znovu zavádzajú hraničné kontroly.
Ide o najrazantnejší ústup Nemecka od európskeho projektu, akého sme boli svedkom. V tomto zmysle je kapituláciou a zďaleka prekonáva slová o vyhodení Grécka z eurozóny, keďže vtedy zostalo len pri hrozbe.
Príčiny na taký kategorický ústup musia byť dramatické, najmä, všakže, ak ide Nemcov, pre ktorých je rola architektov modernej Európy takpovediac štátotvornou záležitosťou, keďže vďaka nej boli po druhej svetovej vojne prijatí späť medzi ľudskú rasu.
Márne by sa však radovali slovenskí nepriatelia nemeckej politiky otvorenej náruče. Zatiahnutie germánskej opony totiž nevyhnutne musí znamenať, že nastal čas najčernejšieho scenára – náš strategický partner potrebuje pomoc a je v našom záujme mu ju poskytnúť.
Iste, názor, že Nemci zavedením kontrol len zdvihli varovný prst, sú celkom na mieste. Ktovie, možno nemecká tajná služba medzi migrantmi už šíri informáciu, že kontroly sa dajú obísť cez Česko a Slovensko, aby to vzdorovitým Stredoeurópanom poriadne osladili. Rovnako je príčetná poznámka, že kašu si Nemci navarili sami. Na záveroch sa však veľa nemení: ak sa uchýlili k takémuto kroku, buď sú veľmi zúfalí alebo veľmi nahnevaní. V každom prípade, implikácie pre Slovensko majú vyložene strategický charakter.
Ak si ešte niekto spomenie na slovenské schvaľovanie eurovalov, vie, že kľúčovým politickým argumentom v prospech prikývnutia, bola nutnosť byť zadobre s Nemeckom pre prípad preformátovania Európy. Robert Fico vtedy veľmi správne vravel, že „ak náhodou dôjde k vytvoreniu akejsi dvojkoľajnosti Európskej únie, Slovensko musí nevyhnutne patriť do jej jadra. Preto sa musíme správať ako zodpovedný a spoľahlivý partner.“ Je zvláštne, že na rovnakú hrozbu dnes reaguje opačne a vytrvale testuje nemecké nervy.
Áno, nemecký krok je zdvihnutým prstom. Nevieme ešte, ktorý to je, ale palec určite nie. Je v životnom záujme Slovenska, aby to bol ukazovák a nie prostredník.