Slovenská ekonomika nás v druhom kvartáli príjemne prekvapila, keď jej medziročný rast dosiahol 0,9 percenta. V porovnaní s prvým štvrťrokom sa tak rast mierne zrýchlil. Pomerne pozitívne vyznieva aj porovnanie s priemerom Európskej únie, ktorej hospodárstvo medziročne stále klesá. Slovensko v rámci nej bolo šiestym najrýchlejšie rastúcim štátom. Keď sa však pozrieme do histórie, zistíme, že Slovensko tento rok zaznamenáva zatiaľ najpomalší rast od krízového roka 2009.
Zahraničný dopyt
Štruktúra HDP, ktorá bude zverejnená v septembri, bude zrejme podobná ako v predchádzajúcich dvoch rokoch. Počas nich ťahal ekonomický rast výhradne zahraničný dopyt, pričom ostatné zložky HDP sa vyvíjali negatívne. To okrem iného znižuje aj príjmy štátneho rozpočtu, keďže exportom ťahaný rast znamená oveľa menej vybraných daní než rast ťahaný domácou spotrebou. Na druhej strane, maloobchodné tržby sa v druhom kvartáli vyvíjali nad očakávania dobre (medziročne boli vyššie o 1,2 percenta) – čo by mohlo naznačovať mierne zlepšenie spotreby domácností. Tá je však stále obmedzovaná vysokou nezamestnanosťou.
Negatívny vplyv na ekonomický rast mala asi aj spotreba vlády, ktorá zrejme ďalej klesala v dôsledku fiškálnej konsolidácie. Vláda pritom tento rok najvýraznejšie šetrí na kapitálových výdavkoch. Navyše, Slovensko čerpá aj menej eurofondov. Investície firiem, ktoré v prvom kvartáli tohto roka klesali najrýchlejšie, sa pravdepodobne stále nezastavili.
Pohľad k partnerom
Najväčšie ekonomiky eurozóny v druhom kvartáli tiež prekvapili pozitívne, keď rýchlejšie rástli najmä Nemecko a Francúzsko. Eurozóna ako celok sa tak vďaka nim dostala z druhého kola recesie od začiatku krízy a zaznamenala medzikvartálny rast 0,3 percenta. Pozitívne prekvapil aj vývoj HDP v Českej republike, ktorá je naším druhým najvýznamnejším obchodným partnerom a v druhom štvrťroku sa jej rovnako podarilo vymaniť sa z recesie.
Mierne negatívnou správou je však ďalšie zníženie celkovej zamestnanosti v našej ekonomike. Tá oproti predchádzajúcemu štvrťroku klesla o 0,4 percenta a dosiahla 2,19 milióna osôb. Tento vývoj tak ukazuje, že naša ekonomika stále rastie príliš pomaly na to, aby sa vytvárali nové pracovné miesta. Naopak, firmy aj naďalej pokračujú v zefektívňovaní svojej prevádzky a vyžadujú od svojich zamestnancov stále vyššie výkony – čo na jednej strane zvyšuje produktivitu práce, na druhej strane však bráni rastu zamestnanosti. No firmy nie sú motivované prijímať ľudí aj v dôsledku viacerých opatrení vlády. Ide najmä o zvýšenie daní z príjmov a odvodov, ako aj o špeciálne odvody pre niektoré odvetvia. Tieto opatrenia pritom ekonomike v dlhodobom horizonte uškodia viac než škrtanie vládnych výdavkov. Aby prišlo k výraznejšiemu rastu zamestnanosti, musel by sa ekonomický rast výrazne zrýchliť (zrejme nad úroveň troch percent). Takýto vývoj však tento ani budúci rok veľmi pravdepodobne nenastane.
Dobrá nálada
Zlepšenie nálady v ekonomikách eurozóny, ktoré nastalo v posledných mesiacoch (viditeľné napríklad na indexoch sentimentu manažérov PMI či IFO), naznačuje, že hospodárske oživenie by malo pokračovať aj v druhom polroku. Rast ekonomiky našich hlavných obchodných partnerov bude pomáhať aj našej ekonomike, kde by sa mohol prejaviť s určitým oneskorením. Medziročné tempo rastu na Slovensku by v tom prípade mohlo tento rok byť medzi pol a jedným percentom, čo však stále predstavuje oproti minulému roku značné spomalenie (dve percentá).
Martin Baláž, analytik Slovenskej sporiteľne