Lidl sa na svojich reklamných materiáloch stále vyhýba krížom viac než príslovečný čert, ale aj tí najzarytejší bojovníci proti falošnej politickej korektnosti pochopili, že vyretušované fotografie nemajú vplyv na akciové ceny.
Reťazec sa tak namiesto žehlenia firemného imidžu môže sústreďovať na komunikáciu pozitívnych posolstiev. Celoplošnou kampaňou sa najnovšie snaží posilniť pozíciu vlastnej značky v konfrontácii so značkovými výrobkami konkurencie. Nasadil silný argument, na ktorý slovenský spotrebiteľ zaručene počúva – výhodnú cenu.
Televízne spoty Kauflandu si strieľali z tematických týždňov v Lidli, no išlo skôr o priateľské štuchance a sprisahanecké žmurkanie na zákazníka. Reťazce majú spoločného vlastníka, a tak z párkov na spôsob suši mohli profitovať oba.
Humor nechýba ani teraz, no motív vzájomného súperenia nie je hraný. Nekalá porovnávacia reklama je v branži no-go (preto je u spotrebiteľov najobľúbenejší „bežný prací prášok“) a Rada pre reklamu za ňu už potrestala aj ťažké váhy ako Orange.
Z hľadiska právnych a etických pravidiel by však Lidl mal byť krytý. Rozumne sa vyhýba objektívne overiteľným údajom o kvalite konkurenčných výrobkov, zároveň ju však nijako nespochybňuje. Legitímne je aj cenové zvýhodňovanie vlastnej produkcie.
Kraft Foods alebo Nestlé sa s kampaňou asi nestotožnia. Tak ďaleko, aby svoje značky preniesli niekam, kde zákazníkom nenaznačujú, aby kupovali iné, zrejme nezájdu.
Slovenského spotrebiteľa zaujíma kvalita, no díva sa pri tom do peňaženky. Zdá sa, že Lidl touto kampaňou vyhovie ľudovému vkusu lepšie než zbabranou snahou o politickú neutralitu. Či to bola správna voľba, ukážu až nákupné košíky.