Listáreň

Účtovanie kolkov
Som komerčný právnik. Vediem jednoduché účtovníctvo. Pre svojich klientov často vyhotovujem rozličné podania, ktoré treba opatriť kolkovou známkou. Preto mám určitú zásobu kolkových známok, ktoré klientovi poskytnem za úhradu, aby som mu urýchlil podanie. Ako mám nákup kolkových známok a príjem od klienta za tieto kolkové známky účtovať? Mám ich považovať za svoje náklady a úhradu zahrnúť do svojho účtu klientovi? Alebo ide o nákup a predaj zásob podobne ako na pošte?
-- Postupy účtovania v sústave jednoduchého účtovníctva pre fyzické osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú alebo inú zárobkovú činnosť (PJÚ), ustanovené opatrením MF SR č. 23586/2002-92 v znení neskorších predpisov, zatrieďujú kolky a všetky ostatné ceniny do majetkovej zložky peňažných prostriedkov (§ 8 ods. 1 písm. a) PJÚ). Stav a pohyb peňažných prostriedkov sa účtuje v peňažnom denníku, ktorého vedenie ukladá § 15 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve (ZOÚ) a upravuje § 15 ods. 2 PJÚ. V tejto účtovnej knihe sa účtujú stavy, prírastky a úbytky peňažných prostriedkov úhrnne za všetky druhy hotovostí, uložené v pokladniciach, ďalej úhrnne za všetky bankové účty a okrem toho sa tu sledujú prevody medzi jednotlivými miestami uloženia peňažných prostriedkov (priebežné položky). Ďalej § 15 PJÚ v ods. 4 obsahuje ustanovenie, z ktorého vyplýva, že je potrebné sledovať nielen peňažné prostriedky v hotovosti a v bankách úhrnne, ale aj podľa jednotlivých pokladníc, resp. bankových účtov. V praxi sa tieto zápisy vykonávajú v pokladničných knihách pre každú pokladnicu a na protiúčtoch bankových účtov pre každý bankový účet.
Pokladničné knihy vedie účtovná jednotka vtedy, keď má viac pokladníc (napr. hlavnú v sídle podniku a detašované na dislokovaných pracoviskách), alebo vtedy, keď okrem hotovosti v domácej mene uchováva aj hotovosti v cudzích menách (pre každý druh cudzej meny sa vedie osobitná valutová pokladničná kniha). Pretože ceniny sa považujú za osobitný druh peňažných prostriedkov, je potrebné o nich viesť osobitný účet, a to pre každý druh ceniny osobitne (napr. známky, kolky, stravné poukážky, telefónne karty, parkovacie karty a pod.).
Účtovná jednotka, ktorá dlhší čas uchováva väčšie množstvo cenín (v konkrétnom prípade kolkov), účtuje ich prírastky a úbytky na osobitnom účte s rovnakým obsahom, ako majú pokladničné knihy (prírastok, úbytok, zostatok). Pretože ceniny sa nepovažujú za zásoby, ich nákup sa neúčtuje ako výdavok napr. na nákup materiálu alebo tovaru, ale ako presun medzi rôznymi formami peňažných prostriedkov, teda úbytok peňažných prostriedkov v domácej mene a prírastok peňažných prostriedkov vo forme kolkov. Takto účtuje kolky (a prípadne iné ceniny) podnikateľ, ktorý je ich konečný spotrebiteľ. V konkrétnom prípade komerčný právnik je konečný spotrebiteľ kolkov, pretože ich kupuje a používa pre vlastné podania. Ich nákup účtuje ako výmenu jednej formy hotovosti za inú formu hotovosti a táto operácia neovplyvňuje základ dane. Použitie kolku na vlastné podania účtuje potom ako výdavok ceniny, teda výdavok hotovosti, a tento výdavok potom zatrieďuje do položky druhového členenia "prevádzková réžia".
Iná situácia je u podnikateľa, pre ktorého je predaj kolkov predmetom jeho obchodnej činnosti (napr. novinový stánok). Takýto podnikateľ obchoduje s kolkami (prípadne s inými ceninami, napr. poštovými známkami, telefónnymi kartami) s cieľom dosiahnutia zisku. Ceniny síce predáva za ich nominálnu cenu, pri ich obstarávaní mu však distributér poskytuje dohodnutú cenovú maržu. Pre obchodníka s ceninami sú ceniny tovarom, ich nákup za nižšiu cenu účtuje ako nákup tovaru a predaj zákazníkovi za nominálnu cenu účtuje ako predaj tovaru. Nepredané ceniny účtuje ako zásoby v knihe zásob.
Príležitostné poskytnutie kolku klientovi komerčného právnika za úhradu sa nepovažuje za tržbu za predaný tovar, výrobky a služby, ale za presun medzi rôznymi formami peňažných prostriedkov, teda úbytok cenín a prírastok peňažných prostriedkov v domácej mene. Ani jedna z týchto operácií sa nezapisuje v daňovo-analytickej časti peňažného denníka, pretože neovplyvňuje základ dane z príjmov.