Vplyv na pracovný čas a mzdy
Výskumy v USA ukazujú, že ľudia, ktorí pri svojej práci používajú informačné a komunikačné technológie, odpracujú približne o štyri až šesť percent pracovného času viac ako tí, ktorí ich nepoužívajú. Dá sa to pomerne ľahko vysvetliť tým, že pracovníci v ICT majú tendenciu pracovať aj doma po skončení pracovného času, prípadne cez dovolenku - kontrolovať si e-maily a reagovať na ne, pripravovať a upravovať dokumenty a podobne. Na druhej strane prístup k internetu v zamestnaní môže motivovať zamestnanca, aby sa v pracovnom čase venoval súkromným záležitostiam - vybavoval súkromné e-maily, hovoril s priateľmi na chate...
Podľa manažérov ľudských zdrojov v USA by pracovník mal stráviť súkromným surfovaním maximálne 20 minút denne, kým v skutočnosti je to pol hodiny. Na druhej strane, súkromné surfovanie v pracovnom čase môže byť len náhradou za iné aktivity. Všeobecne je známe, že človek reálne neodpracuje sto percent pracovného času, lebo v jeho rámci hovorí s kolegami aj o mimopracovných záležitostiach, má prestávky na desiatu či obed. "Súkromné" surfovanie na internete môže byť náhradou za niektorú z týchto aktivít.
Ekonómovia v krajinách OECD sa už niekoľko rokov zaoberajú vplyvom ICT na mzdovú štruktúru. Medzi využívaním ICT a výškou miezd existuje pozitívna korelácia. Americkí ekonómovia v roku 1993 zistili, že pracovníci, ktorí pri svojej práci využívajú počítač, majú zhruba o 10 až 15 percent vyššie mzdy ako tí, čo sa bez neho zaobídu.
K podobným záverom prišli aj ekonómovia, ktorí hľadajú súvislosti medzi využívaním internetu a výškou miezd. Mzdová prémia sa objavuje niekoľko rokov po zavedení novej technológie a potom mizne. Väčšina ekonómov sa zhoduje, že existuje vzťah medzi informačnými a komunikačnými technológiami, vzdelaním, kvalifikáciou, produktivitou práce a výškou miezd.
Hľadanie práce na internete
Trh práce reagoval tiež na ICT svojím spôsobom. Mnoho veľkých firiem a inštitúcií súkromného i verejného sektora ponúka na svojich webových stránkach aj sekciu Voľné miesta, čo nie je bežnou praxou len v zahraničí, ale aj na Slovensku. Znamená to, že môžu inzerovať pracovné ponuky bez akýchkoľvek nákladov. Menšie firmy, ktorých webové stránky nemajú vysokú návštevnosť, môžu využiť okrem vlastných aj špecializované, kde je inzercia nových miest spojená s určitými nákladmi, tie sú nižšie, ako keby firma inzerovala v novinách alebo časopisoch. Uchádzačom o zamestnanie stačí iba prístup na internet - jediným nákladom hľadania práce na internete je čas.
V posledných rokoch vzniklo mnoho webových stránok zameraných na ponuku práce a dopyt po nej. Spočiatku sa špecializovali iba na oblasť IT, no s rozvojom internetu a jeho prenikaním aj do ďalších profesií, vznikli webové stránky so širokou ponukou uchádzačov aj pracovných miest z rôznych odborov. Tieto stránky fungujú často ako určitý typ nástenky, kde uchádzači o zamestnanie aj firmy uverejňujú svoje ponuky a požiadavky. Pre uchádzačov je uverejnenie ponuky väčšinou zadarmo, firma za uverejnenie inzerátu platí určitý poplatok.
Aby webové stránky sprostredkujúce prácu zlákali dostatočný počet inzerentov i uchádzačov o zamestnanie, ponúkajú tiež mnoho služieb zadarmo, ako napríklad personálne poradenstvo, zasielanie informácií o nových pracovných miestach na e-mailovu adresu. Pre firmy aj uchádzačov o zamestnanie je dôležité aj to, že si ich inzerát môže prečítať ktokoľvek na svete. Táto možnosť je reálna najmä v ICT sektore, v ostatných odvetviach je zatiaľ skôr teoretická.
Jiří Devát, generálny riaditeľ, Microsoft ČR a SR
Požiadavky už niekoľko rokov rastú rýchlejšie ako kapacita trhu a bez nových podnetov by sa počas dvoch alebo troch rokov pracovný trh v ICT dostal do vážnej krízy. Skladba kompetencií dnešných absolventov vysokých škôl nezodpovedá reálnym potrebám a silné konkurenčné prostredie zužuje priestor na ich "dovzdelanie" praxou. Recept na zmenu trendu vidí Microsoft v napojení teoretickej prípravy na praktickú odbornosť, zrýchlenej adaptácii absolventov v produkčnom prostredí a v otvorení českého pracovného trhu. Spolu s technickými školami sa usilujeme uviesť odborné certifikácie do rámca výučby a študijného hodnotenia.
Peter Škodný, riaditeľ slovenskej pobočky, Accenture
Slovenská pobočka spoločnosti Accenture vytvorila počas viac ako piatich rokov tisíc pracovných miest. Predpokladáme, že túto dynamiku si udržíme aj v nasledujúcich rokoch. Slovensko disponuje vzdelanou a kvalifikovanou pracovnou silou. Problémom je však samotný pracovný trh - nie vždy je schopný dostatočne flexibilne reagovať na požiadavky čo sa týka počtu a kvality nových ľudí. Firmy ako Accenture, ktoré poskytujú služby, nepotrebujú nutne diaľnice a logistické parky. Štát by mal zabezpečiť podporu budovania infraštruktúry, teda komunikačných diaľnic a kancelárskych parkov, stabilitu ekonomického a legislatívneho prostredia, a hlavne systematický a kvalitný vzdelávací systém na všetkých stupňoch škôl.
| Zárobky ľudí v IT profesiách (priemerná mesačná mzda, 1. polrok, v Sk) | ||||
| Kraj |
Vedúci výpočtových útvarov |
Programátori |
Poradenstvo vo výpočtovej technike |
Operátori výpočtovej techniky |
| Bratislavský | 67 046 | 39 578 | 44 185 | 27 612 |
| Trnavský | 66 023 | 29 888 | 24 301 | 22 423 |
| Trenčiansky | 42 709 | 25 609 | 23 368 | 20 258 |
| Nitriansky | 64 448 | 24 246 | 22 768 | 20 553 |
| Žilinský | 37 171 | 26 293 | 23 562 | 16 284 |
| Banskobystrický | 28 072 | 18 814 | 20 964 | 18 319 |
| Prešovský | 23 090 | 21 479 | 20 242 | 18 239 |
| Košický | 46 489 | 21 608 | 33 729 | 26 131 |
| Zdroj: Trexima | ||||