Hovoríme s MUDr. Alexandrou Novotnou, PhD., majiteľkou bratislavskej Súkromnej kliniky korektívnej dermatológie a plastickej chirurgie Esthetic
V poslednom čase sa medializovalo niekoľko prípadov, povedzme, diskutabilnej kvality poskytnutej zdravotnej starostlivosti. To, že pacient sa obracia na médiá, a nie na zdravotnícke inštitúcie, naznačuje určitú nerovnováhu vo vzťahu pacient -- lekár...
-- Práva pacientov na Slovensku sú zakotvené v zákonoch, na rozdiel od mnohých európskych krajín, kde sú len vo forme rôznych dokumentov alebo chárt, čo znamená, že v prípade porušenia sú právne len slabo vymožiteľné. Isto si pamätáte, že v Slovenskej republike bol založený aj špeciálny Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý je akýmsi spravodlivým regulátorom, kontrolórom na trhu poskytovania zdravotnej starostlivosti v prípade, ak má pacient pocit, že došlo k poškodeniu jeho zdravia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Môže podať podnet a úrad by mal nezávisle prešetriť oprávnenosť podnetu. Všeobecne v lekárskych kruhoch panuje názor, že dôvera medzi pacientom a lekárom je narušená, dokonca, že sa stratila, o čom vypovedá fakt, že pacienti sa príliš často sťažujú. Vyzerá to tak, že ešte roky môže trvať, kým sa vzájomné vzťahy dostanú do rovnováhy. Uvedomme si, že polovica úspechu liečby je aj v dôvere pacienta k lekárovi, preto nie je rozumné tlačiť lekára kamsi do kúta. Už lekár sám, ako osoba, ako osobnosť je liekom pre pacienta.
Máte nejaký publikovateľný názor na zdravotnícku reformu?
-- Jasné. Tri roky som pracovala v tíme, ktorý ju pripravoval. Na začiatku, teda zhruba pred štyrmi rokmi, sa v odbornej obci nenašiel človek, ktorý by spochybnil názor, že zdravotníctvo treba reformovať, Dovtedajší systém totiž generoval už astronomické finančné straty a rútil sa do veľmi zlého stavu. Jediný minister zdravotníctva Rudolf Zajac vtedy prišiel s alternatívou, ako zmeniť vtedajší systém. Ľudia majú možnosť preštudovať si dnes programy politických strán, ale sotva nájdu nejakú inú konzistentnú alternatívu. Alebo každý terajšiu reformu kritizuje, alebo sa len snaží zlepšiť to, čo už je urobené. Keď si odmyslíme všetky ľudské omyly, keď si odmyslíme fázu implementácie, kde zlyhala spätná väzba a komunikácia so stavovskými organizáciami, s tými, ktorí mali byť nositeľmi reformy, teda s lekármi a so zdravotnými sestrami, ktorí mali presvedčiť ľudí..., slovom, keď si to všetko priznáme, môžeme povedať, že princípy reformy sú postavené dobre. Treba však veľmi veľa práce a času, aby ten, pre koho je určená, teda aby pacient pocítil prínos reformy. Podľa môjho názoru najväčšia chyba sa stala v tom, že do centra pozornosti sa viac dostali zdravotné poisťovne, ako by bolo vhodné a únosné. Nositeľom reformy totiž nie je poisťovňa ako inštitúcia, úradník poisťovne nemôže dobre nakupovať zdravotnú starostlivosť a nemôže ani dobre kontrolovať jej nákup. Túto kompetenciu musí dostať "do rúk" pacient, občan. Má to byť tak, že na svoj individuálny účet dostane peniaze, ktoré si bude sám spravovať, bude vedieť koľko stojí zdravotná starostlivosť a bude si môcť na slobodnom trhu vyberať lekára.
Čo teda, podľa vašej mienky, je potrebné v zdravotníctve urobiť, pretože súčasný stav kritizuje laická verejnosť, napokon štrajkovali zdravotnícki pracovníci... Máte pohľad spoluautorky reformy, ste súčasne aj podnikateľka v zdravotníctve, ale aj potenciálna pacientka...
-- Nevyhnutne dôležité je, a nadväzujem na predchádzajúci text, postaviť do centra pozornosti občana -- pacienta, a nie zdravotnú poisťovňu. Pacient musí byť ten kľúčový prvok, ktorý bude rozhodovať o tom, kde, ako a akú zdravotnú starostlivosť si nakúpi. To po prvé, čo zasahuje do ekonomického rozmeru reformy. Zdravotníctvo sa musí vrátiť k svojmu pôvodnému poslaniu, teda k liečeniu ľudí. Podľa mojej mienky treba reštrukturalizovať aj rezortné ministerstvo, aby začalo pracovať tak, ako je to v iných krajinách: na každý jeden odbor by mali byť zriadené expertné skupiny, ktoré budú sledovať najnovšie trendy, budú pripravovať v spolupráci s ďalšími odborníkmi plány na nasledujúcich tri -- päť -- desať rokov. Ten plán musí mať jediný legitímny cieľ: predĺžiť súčasnú strednú dĺžku života občanov Slovenskej republiky, znížiť počty jednotlivých ochorení, zlepšiť ich diagnostiku a zlepšiť ich terapiu. Takéto tímy by podľa môjho názoru mali začať pracovať na ministerstve zdravotníctva. Toto je hlavná úloha štátu a jeho expertných skupín. Ďalej sa bude musieť veľa pracovať na tom, aby sme dovzdelali pacienta. Na Slovensku totiž ľudia v zásade o svojom zdraví veľa nevedia, nevedia veľa o chorobách, preto je veľmi dôležité, aby sa občanom v zrozumiteľnej podobe sprístupnili informácie o kvalite jednotlivých zdravotníckych zariadení, aby si mohli kvalifikovane z ponuky vyberať, kde sa majú dať operovať, kde rodiť, atď. Na to sú práve potrebné kvalitné a zrozumiteľné informácie. Veľmi dôležité je, aby sme pacientom uľahčili prístup k lekárom, to znamená, že na Slovensku je veľmi veľa nemocníc, a teda aj veľmi veľa postelí, a preto musíme hospitalizovať všetkých ľudí, ktorí sú len trocha chorí. Hospitalizovať ich musíme preto, lebo nemáme dostatok polikliník, nemáme dostatok ambulancií, nemáme dostatok stacionárov, nemáme dostatok agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Z toho možno dedukovať, že nie sestra, nie lekár chodia za pacientom, ale chorý pacient sa motá po meste, pretože ambulancie sú často atomizované, ten dobrý systém kumulovaných zariadení -- polikliník, ten, žiaľ, zanikol a k nemu sa bude potrebné určite vrátiť. Preto, aby pacient mal na jednom mieste všetky diagnostické zariadenia a všetky potrebné základné ambulancie, ktoré potrebuje mať na to, aby bol diagnostikovaný.
Keďže ste sa pýtali aj na štrajk, tak podľa môjho názoru je vcelku pochopiteľné, že zdravotnícki pracovníci odmietajú pracovať v teraz platných mzdových podmienkach. Je jasné, že aj budúca vláda bude musieť niečo robiť s odmeňovaním, samozrejme, v zmysle diferencovaného odmeňovania, aby sme si udržali kvalifikovaných odborníkov a hlavne udržať zdravotné sestry doma, na Slovensku. Otázkou však je aj to, či lekári vo verejnosti nestratia to najdôležitejšie -- dôveru verejnej mienky, občana, pacienta, o ktorej sme už hovorili. Je nezodpovedné, keď vysokopostavený, v zdravotníctve nekvalifikovaný politik/politička hecuje zdravotníkov do štrajku, pretože keď sa niečo zlé stane, na zodpovednosť za prípadné porušenie zákona nikto nebude brať odbory či politikov, ale zdravotníkov. Jedna vec sú oprávnené požiadavky zdravotníkov, druhá vec je nútiť ich ísť do rizika a podporovať ich v tom. Lekári nemajú skúsenosti s médiami, stávajú sa ľahkou korisťou.
To všetko, o čom sme doteraz hovorili, k čomu ste vyjadrili svoj názor, je to možné realizovať napríklad aj na vašej privátnej klinike?
-- Každý zarobí toľko, koľko a akého výkonu odvedie. My však sme už o krok ďalej. Nie sme naviazaní na zdravotné poisťovne, čo vyplýva aj z charakteru nami poskytovaných služieb (korektívna dermatológia, laserová medicína a plastická chirurgia). Podmienky nie sú ideálne, ale sú výhodné pre nás, pretože pracujeme na prístrojoch najnovších svetových značiek, ktorých cena je taká istá ako v USA, v západnej Európe, ale naše zákroky sú osemnásobne lacnejšie pri porovnateľnej kvalite. Navštevuje nás preto zahraničná klientela, čo je naša výhoda, našou nevýhodou je však to, že ceny musíme nastaviť tak, aby si tieto zákroky mohol dovoliť aj domáci pacient.
Je to dobrý biznis?
-- Vyzerá, že áno. Stavili sme na najkvalitnejšie prístroje a odborne vysokokvalifikovaný personál. Nezápasíme s existenčnými problémami, ako mnohé iné začínajúce firmy. Som veľmi spokojná.
StoryEditor