Autor je generálnym riaditeľom Slovnaftu.
Na Slovensku žijú približne tri milióny práceschopných ľudí. Z nich je 450-tisíc bez práce, teda každý šiesty, čo robiť môže, nepracuje. Približne rovnaký počet pracuje pre štát. V roku 2016 to bolo 400-tisíc.
V dobe digitalizácie by sme predpokladali, že štát bude efektívny, a počet tých, ktorí robia pre štát, bude klesať. Stal sa presný opak. Počítače a tlačiarne v štátnej správe sú z kamennej doby a softvéry potrebné na digitalizáciu by na nich nefungovali, ale softvéry ani nemáme. Na ich vývoj sme síce minuli miliardy, len to bohužiaľ nevyšlo.
Keby sme šli do Estónska a kúpili to, čo používajú tam, mali by sme všetko za zlomok nákladov. Efektivita v štátnej správe je pojem čisto fiktívny a nikto sa o ňu ani neusiluje. Štát preberá nové a nové úlohy, veľkú časť iba preto, lebo nové dávky, nové úrady, vysoká byrokracia a nové nezmyselné kontroly.
Na skutočnú prácu zostali dva milióny ľudí. Úrady vykazujú ako zamestnaných aj tých, ktorí robia aspoň hodinu týždenne. Som presvedčený, že minimálne pol milióna z tohto počtu nemá stabilnú prácu, kde by odrobili 40 hodín týždenne. Medzi „zamestnaných“ sa počítajú aj ženy a muži na materskej.
V zahraničí pracuje podľa odhadov 150-tisíc Slovákov, najmä v stavebníctve, priemysle a službách. Tam, kde je u nás nedostatok pracovnej sily. Dôvodom nie je vyšší zárobok, veď keď vypočítajú, koľko im ostane po odrátaní životných nákladov, doma by vychádzali lepšie.
Odchádzajú, lebo tam nemajú žiadnu zodpovednosť voči rodine, neriešia rodičov, manželky, deti a nik ich nekontroluje. Robia tam kvôli životnému štýlu, nie kvôli práci. Domov sa im nechce, lebo majú plné zuby slovenských pomerov, vzťahov a chaosu.
Aby som to zhrnul: na miestach, ktoré podporil štát, robia cudzinci a máme najväčšiu nezamestnanosť v strednej Európe. Vykazujeme ako zamestnaných aj tých, ktorí surfujú medzi prácami a robia mesačne iba niekoľko dní.
Reálne z obyvateľov Slovenska pracuje 40 percent. Z toho míňa čas v štátnej správe pol milióna ľudí za relatívne dobrý plat a ich počet rastie. Úzkoprofiloví remeselníci dnes robia v zahraničí, majú sa dobre a domov sa nechystajú.
Na pracovný trh zároveň dorazila generácia, ktorá sa vzdelávala v našich školách, preto nemá žiadnu pracovnú kultúru, vzdelanie ani ambície. Sú nelojálni, robiť sa im nechce, zato majú vysoké nároky a ich predstavy o živote sú ružové a zahmlené. Keď všetko pôjde tak dobre ako dnes, bude ešte horšie.