Rakúsko je ochotné súhlasiť so zmiernením kontrolných opatrení na letiskách v Bulharsku a Rumunsku, pokiaľ Európska únia najprv posilní bezpečnosť na svojich vonkajších hraniciach. Vlani pritom Rakúsko vetovalo vstup oboch týchto krajín do Schengenu.

"Viem si predstaviť, že dôjde k zmenám, pokiaľ ide o letiská v Rumunsku a Bulharsku. Na druhej strane mám za to jasné požiadavky: masívne posilnenie ochrany vonkajšej hranice (Európskej únie), zachovanie kontrol na pozemných hraniciach a presun žiadateľov o azyl (späť) do Bulharska a Rumunska," povedal rakúsky minister vnútra Gerhard Karner v pondelok vo verejnoprávnom rozhlase ORF a dodal, že toto stanovisko už oznámil Európskej komisii (EK).

Reuters uvádza, že Karner konkrétne žiada strojnásobenie počtu pohraničných policajtov a modernizáciu technického vybavenia, najmä na bulharských hraniach s Tureckom a rumunských hraniciach so Srbskom.

Po splnení týchto požiadaviek by sa podľa neho mohli zrušiť pasové kontroly medzi štátmi schengenského priestoru a Rumunskom a Bulharskom. Zdôraznil však, že to pripúšťa iba v prípade leteckej dopravy, pričom toto riešenie nazval akýmsi "vzdušným Schengenom".

Hovorca EK Christian Wigand v reakcii na slová rakúskeho ministra uviedol, že "tieto informácie už dostal" a že sa "situácia vyvíja dobrým smerom".

Rumunský premiér Marcel Ciolacu postoj Rakúska privítal a uviedol, že "Rakúsko urobilo prvý, najdôležitejší krok - stalo sa flexibilnejším". Požiadavky Viedne pritom nepovažuje za prehnané.

Bulharský minister zahraničných vecí Nikolaj Denkov to označil za "krok správnym smerom". Zároveň však zdôraznil, že odmieta, aby sa s Bulharsko "zaobchádzalo ako so štátom druhej kategórie".

Rumunsko a Bulharsko sú členmi EÚ od roku 2007. Pristúpenie týchto krajín do schengenského priestoru bolo zamietnuté vlani začiatkom decembra. Rakúsko vstup oboch krajín vetovalo a proti vstupu Bulharska hlasovalo aj Holandsko. Rakúsko vtedy argumentovalo hrozbou zvýšeného prílevu žiadateľov o azyl.