V kosovskom hlavnom meste Priština v stredu slávnostne odhalili pamätník s menami 23 kosovských Albáncov, ktorí počas druhej svetovej vojny zachránili židov pred holokaustom. Informuje o tom agentúra AP.
Pamätník s názvom "Múr cti" je umiestnený v jednom z prištinských parkov. Na jeho odhalení sa zúčastnili niektorí potomkovia záchrancov, tamojší politickí predstavitelia i veľvyslanci USA a Nemecka.
Na začiatku vojny žilo v Kosove, ktoré bolo vtedy súčasťou bývalej Juhoslávie, približne 500 židov. Mnohí z nich boli zatknutí, deportovaní do blízkych väzníc alebo nacistami riadených táborov a takmer polovica z nich zahynula. Miestni Albánci pomohli desiatkam židov utiecť; zvyčajne ich odviezli do susedného Albánska.
V súčasnosti žije v kosovskom meste Prizren na západe krajiny 56 židov.
Pamätník ukazuje, že "spomienka na tých, ktorí riskovali svoje životy, aby zachránili svojich blížnych, je tradíciou, ktorá pripomína vzácne, jasné svetlo v jednom z najtemnejších období ľudských dejín", vyhlásil kosovský premiér Albin Kurti.
Avner Šalev, bývalý riaditeľ pamätníka holokaustu Jad va-Šem v Izraeli, považuje Albáncov za "jedinečný prípad v dejinách druhej svetovej vojny".
V každom inom európskom štáte bolo židov po vojne menej alebo boli úplne vyhladení, povedal. Jedinou výnimkou boli "územia, na ktorých žili Albánci - tam bolo po vojne viac židov ako na začiatku vojny", poznamenal.
Kosovo a Izrael sa rozhodli nadviazať diplomatické vzťahy na samite, ktorý v septembri 2020 zorganizoval v Bielom dome vtedajší americký prezident Donald Trump.
Kosovo bolo po USA a Guatemale prvou európskou krajinou - a prvou krajinou s moslimskou väčšinou -, ktorá zriadila svoje veľvyslanectvo v Jeruzaleme. Slávnostné otvorenie ambasády sa uskutočnilo v marci 2021.