Vlády v eurozóne by mali v budúcom roku sprísniť svoju fiškálnu politiku viac, než sa v súčasnosti plánuje, aby pomohli Európskej centrálnej banke (ECB) v boji proti inflácii a zabránili príliš vysokému nárastu úrokových sadzieb. Uviedla to v stredu vo svojej správe Európska fiškálna rada (European Fiscal Board, EFB). TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

EFB je nezávislým poradným orgánom Európskej komisie (EK) na hodnotenie fiškálnej politiky v 20 krajinách, ktoré zaviedli euro.

Komisia očakáva, že vlády eurozóny v roku 2024 znížia fiškálnu podporu ekonomike o 0,8 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), ale podľa EFB aj po tejto redukcii bude fiškálna podpora eurozóny stále pokračovať.

"Vzhľadom na priaznivý makroekonomický výhľad považuje EFB za vhodný reštriktívny fiškálny impulz v eurozóne v roku 2024," uviedla rada vo svojej výročnej správe.

"Okrem toho klesajúca inflácia a rastúce úrokové sadzby v primeranom čase poskytnú menšiu úľavu verejným financiám. Ak nedôjde k novému negatívnemu vývoju, zlepšenie štrukturálneho primárneho salda nad úroveň 0,8 percenta HDP, ktoré predpovedá Komisia, sa javí ako primerané," pokračuje správa.

Podľa EFB hospodárstvo eurozóny bude v roku 2024 blízko svojho potenciálu a trh práce zostane prekvapivo napätý.

"Rok 2024 by tak mohol ex post veľmi dobre spadať do kategórie ekonomicky dobrých časov," uviedla EFB.

Európska centrálna banka od polovice minulého roka prudko zvyšuje úrokové sadzby, aby zastavila rast inflácie a chce, aby fiškálna politika nešla proti nej. Za týmto účelom majú vlády v eurozóne tento rok postupne zrušiť dotovanie cien energií, pričom stiahnu fiškálnu podporu na úrovni približne 1,25 percenta HDP.

"Značne reštriktívny fiškálny impulz by pomohol ECB pri dosahovaní jej inflačného cieľa. Príliš expanzívna fiškálna politika by znamenala vyššie úrokové sadzby s potenciálnym dominovým efektom na produkciu," dodala EFB.