Nová izraelská vláda vedená premiérom Benjaminom Netanjahuom zverejnila deň pred zložením prísahy koaličnú dohodu, v ktorej je vzhľadom na účasť krajne pravicových strán aj záväzok rozširovať židovské osady na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Informovala o tom agentúra AP.

Budovanie ďalších osád na území, ktoré Izrael obsadil počas vojny v roku 1967 a ktoré sa má stať súčasťou budúceho palestínskeho štátu, považuje väčšina krajín za porušenie medzinárodného práva.

Netanjahu, ktorý so svojou stranou Likud zvíťazil v novembrových parlamentných voľbách, oznámil uzavretie dohody o zostavení vlády pred Vianocami. Prvýkrát v histórii Izraela budú súčasťou vlády aj krajne pravicové sily, a to Náboženský sionizmus Bezalela Smotriča, Židovská sila Itamara Ben Gvira a strana Noam Aviho Maoza.

Ďalej budú v kabinete aj zástupcovia dvoch ultraortodoxných strán - Šas Arjeho Deriho a Jednotný judaizmus tóry Jicchaka Goldknopfa.

V dokumente, ktorým sa má nový kabinet pri vládnutí riadiť, je ako jedna z priorít uvedené rozširovanie židovských osád. "Vláda bude podporovať a rozvíjať osídlenie všetkých častí Izraela - v Galilei, v Negevskej púšti, na Golanských výšinách, v Judei a Samari," stojí v texte. Judea a Samaria sú biblické označenia pre územie dnes známe ako Západný breh Jordánu.

Západný breh, Golanské výšiny a východný Jeruzalem obsadil Izrael v šesťdňovej vojne v roku 1967. Palestínčania pritom chcú, aby Západný breh, kde teraz žije asi 2,5 milióna Palestínčanov a na 600-tisíc izraelských osadníkov, bol jadrom ich budúceho štátu, ktorého hlavným mestom má byť východný Jeruzalem.

Koaličná dohoda obsahuje aj body, ktorými vychádza premiér v ústrety ultraortodoxným partnerom, napríklad štedré štipendiá pre študentov tóry, ktorí sa náboženskému štúdiu venujú namiesto zamestnania, napísala AP.