Hrozba recesie v eurozóne dosiahla najvyššiu úroveň od júla 2020, keďže narastajú obavy, že nedostatok energií počas zimy spôsobí pokles ekonomickej aktivity. TASR o tom informuje na základe prieskumu agentúry Bloomberg.

Ekonómovia, ktorých oslovila agentúra Bloomberg, najnovšie odhadujú pravdepodobnosť poklesu ekonomiky eurozóny dva štvrťroky po sebe v nasledujúcich 12 mesiacoch na 80 percent oproti 60 percentám v predchádzajúcom prieskume. Nemecká ekonomika, najväčšia v menovom  bloku, ktorú tiež najviac zasiahlo obmedzenie dodávok ruského plynu, pravdepodobne od tohto štvrťroka klesne.

Domácnosti a spoločnosti v Európe sa pripravujú na možnosť prídelov energie po tom, čo Rusko obmedzilo dodávky plynu do regiónu a už teraz zápasia s rekordne vysokou mierou inflácie a inými prekážkami v zásobovaní. Prieskumy medzi podnikmi signalizujú, že ich aktivita od júla klesá, pričom nebadať náznaky zlepšenia v blízkej budúcnosti.

Očakáva sa, že inflácia v eurozóne dosiahne v posledných troch mesiacoch 2022 vrchol na úrovni 9,6 percenta. To bude takmer päťnásobok cieľa Európskej centrálnej banky (ECB), ktorým je inflácia na úrovni dvoch percent. Respondenti v prieskume odhadli, že sa priblíži k 2-percentnému cieľu až v roku 2024.

A hoci predstavitelia ECB tento mesiac v rámci aktualizácie svojej politiky predpovedali, že hospodárstvo eurozóny bude iba stagnovať, nie klesať, najnovšie bijú čoraz častejšie na poplach v súvislosti s vyhliadkami hospodárstva aj inflácie v regióne.

Podľa respondentov ECB do februára 2023 zvýši depozitnú úrokovú sadzbu na dve percentá. Viac ako polovica z nich očakáva jej zvýšenie o 75 bázických bodov na ďalšom zasadnutí ECB v októbri.