Návrh bol v jednokomorovom fínskom parlamente prijatý tzv. superväčšinou, ktorá umožňuje schvaľovanie právnych noriem v zrýchlenom konaní.

Reuters v tejto súvislosti pripomína obavy z možnej odplaty Ruska za snahy Fínska o vstup do NATO v prechodnom období, keď prebieha ratifikačný proces prístupových dokumentov.

Keď návrh zákona schválený fínskymi poslancami nadobudne účinnosť, vláda bude môcť rozhodnúť o postavení plotov a ďalších zábran v blízkosti hraníc s Ruskom. V mimoriadnych situáciách bude tiež môcť tieto hranice uzavrieť pre žiadateľov o azyl.

Všetky takéto žiadosti by sa v takýchto prípadoch mohli vybavovať len na jednom alebo viacerých hraničných priechodoch, napríklad aj na letiskách. Podľa agentúry Reuters je časť legislatívy týkajúcej sa azylantov sporná z hľadiska platných pravidiel Európskej únie.

Fínsko a Švédsko v máji oficiálne požiadali o vstup do Severoatlantickej aliancie čím sa po desaťročiach odchýlili od svojej politiky neutrality. Urobili to z dôvodu obáv, ktoré v nich vyvolala ruská invázia na Ukrajinu.

Predstavitelia 30 členských štátov NATO podpísali 5. júla prístupové protokoly Fínska a Švédska k Severoatlantickej zmluve. Teraz ich musia ratifikovať parlamenty všetkých členských štátov.

Už v priebehu utorka a stredy ratifikovalo prístupové protokoly päť členských krajín: Nórsko, Dánsko, Kanada, Island a Estónsko, informuje fínska verejnoprávna televízia YLE.

Podľa nej však existujú obavy, že by hlasovanie o protokoloch nemuselo byť vo všetkých krajinách bezproblémové, čo sa týka najmä Turecka, ktoré malo voči členstvu Helsínk a Štokholmu pôvodne námietky.