Jedno z najodľahlejších, ale aj najkrajších miest na planéte - to je Havaj, ktorého meno sa stalo synonymom pre pohodu a ničnerobenie. Reťazec vulkanických ostrovov, kde žije 1,3 milióna obyvateľov, sa stal turistickým magnetom a rajom vodných športov.
Udalosti na tunajšej strategickej americkej vojenskej základni Pearl Harbor zohrali tiež dôležitú úlohu v druhej svetovej vojne. Pred 120 rokmi, 7. júla 1898, Havajské ostrovy anektovali Spojené štáty, 50. štátom USA a poslednou hviezdou na vlajke USA sa stali v roku 1959.
Havajská spoločnosť bola rozdelená na kasty
Prvými obyvateľmi na Havaji boli zrejme Polynézania, ktorí sem priplávali už 300 rokov pred Kristom. Prvými belochmi sa potom stali námorníci Angličana Jamesa Cooka. Na ostrovy potom začali prichádzať obchodníci, ktorí sa zaujímali predovšetkým o santalové drevo. Rozbehol sa prosperujúci obchod, ktorý však časom prispel k zániku havajskej kultúry.
Strelné zbrane, alkohol, drogy a epidémie chorôb spôsobili, že miestnych ľudí začalo ubúdať v prospech prisťahovalcov z Ázie a Ameriky (z 300-tisíc domorodcov v Cookovej dobe ich v roku 1820 zostala len tretina). Havajská spoločnosť bola rozdelená na kasty a neboli jej cudzie ani ľudské obete. Ich koniec prišiel až s činnosťou kresťanských misionárov.
Tradičná havajská monarchia sa začala meniť na monarchiu konštitučnú, ktorej prvým ministrom bol Američan Gerrit Judd. Jeho zásluhou boli vykonané reformy a uzatvorených viacero obchodných dohôd s USA. Rástla výroba trstinového cukru i jeho predaj na amerických trhoch.
Zmluvy upravili množstvo vyvážaného cukru a ochránili postavenie havajských pestovateľov. Výmenou za to USA získali právo zriadiť na Oahu námorný prístav, ktorý dostal meno Pearl Harbor, na ktorý v decembri 1941 nečakane zaútočili japonské lietadlá a útok prinútil USA k vstupu do druhej svetovej vojny.
Povstalci uskutočnili štátny prevrat
Po štátnom prevrate z roku 1893 povstalci zložení prevažne z občanov Spojených štátov zvrhli kráľovnú Havajského kráľovstva Liliuokalani. Moci sa chopil takzvaný Výbor občianskej bezpečnosti, ktorý požadoval pripojenie k USA. S tým však nesúhlasil americký prezident Grover Cleveland a v júli 1894 bola vyhlásená Havajská republika.
V roku 1897 nový americký prezident William McKinley súhlasil so zmluvou o anexii Havajských ostrovov, ktorá bola podpísaná 7. júla 1898 a ostrovy boli (podľa názorov oponentov nezákonne) anektované v prospech USA.
Od roku 1900 mali ostrovy štatút amerického teritória na čele s guvernérom. Neskôr sa začalo uvažovať o trvalom pripojení Havaja k USA. Americký Kongres však tento návrh v roku 1937 zamietol, politikom prekážala značná vzdialenosť súostrovia od amerického kontinentu a zmiešané obyvateľstvo. Rýchly ekonomický rast po vojne a povesť havajských bojovníkov však znovu nastolili otázku, či majú byť ostrovy prijaté do Únie, alebo majú smerovať k nezávislosti. Nakoniec zvíťazila prvá možnosť.
Havaj (prezývanú Aloha State) tvorí osem hlavných ostrovov a viac než stovka menších ostrovčekov a atolov. Všetky sa od seba líšia farebnosťou a štýlom života. Je tu príjemné podnebie, nádherné pláže, bohatá vegetácia a činné vulkány.
Najnavštevovanejším ostrovom, kde žijú viac ako tri štvrtiny obyvateľov, je Oahu. Leží na ňom tiež hlavné mesto celého súostrovia Honolulu, ktoré sa okrem preslávenej pláže Waikiki môže pýšiť aj veľmi slávnym rodákom, ktorým je bývalý americký prezident Barack Obama.