Pre mnohých Nemcov predstavoval priam samostatnú kultúrnu a intelektuálnu inštitúciu. Ako glosátor spoločenského a politického diania často kritizoval tendenciu Nemcov zabúdať na nacistickú minulosť, za čo si vyslúžil povesť „živého svedomia Nemecka“. O to väčší šok vyvolal, keď sa v roku 2006 priznal, že sám počas druhej svetovej vojny slúžil v jednotkách Waffen-SS.
Autor slávneho Plechového bubienka a nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Günter Grass sa narodil pred 90 rokmi, 16. októbra 1927.
Jeho mnohovrstvový príbeh čudáckeho Oskara Matzeratha, ktorý sa ako dieťa rozhodol, že prestane rásť a môže tak nazerať do sveta dospelých z neobvyklej perspektívy, uchvátil v roku 1959 čitateľov na celom svete. A to napriek tomu, že literárni kritici román Plechový bubienok sprvu vôbec nešetrili. Grassovo prelomové dielo, opisujúce nacizmus a vojnu v malomeštiackom prostredí, bolo považované za významný míľnik nemeckého vyrovnania sa s minulosťou. Jeho filmová verzia získala v roku 1979 Oscara za najlepší zahraničný film.
V Plechovom bubienku, podobne ako v novele Mačka a myš (1961) a románe Psie roky (1963), ktoré dohromady tvoria takzvanú Gdanskú trilógiu, ožívajú pod Grassovou taktovkou jeho nezameniteľné postavy a postavičky - väčšinou malí ľudia, čeliaci veľkým svetovým dejinám. Ľudia, ktorí sú často zbabelí, bojazliví alebo skryto násilní, ochotní slepo nasledovať akúkoľvek ideológiu či autoritu. Najdôležitejšia je pre nich ich každodenná idylka, pretkávaná drobnými radosťami a malichernými spormi, ktorá nenávratne mizne vo víre vojny.
Inšpiráciu pre svoju trilógiu čerpal Grass z prostredia pobaltského a dnes poľského Gdanska, kde sa v roku 1927 narodil a kde aj vyrastal. Jeho matka bola katolíčka kašubsko-poľského pôvodu a otec nemecký protestant. Na živobytie si rodina zarábala prevádzkovaním koloniálu. Grass sa ako gymnazista prihlásil do dobrovoľnej služby v armáde - ako mnoho mladíkov podľahol lákadlám nacistov, čiastočne sa vraj tiež snažil uniknúť zo stiesneného rodinného prostredia.
Stal sa pomocníkom pri protilietadlovom delostrelectve a v novembri 1944 ho ako sedemnásťročného prevelili k Waffen-SS. Na úplnom konci vojny utrpel Grass zranenie a liečil sa v Mariánskych Lázňach, blízko ktorých ho na jar 1945 zajali Američania.
Po prepustení sa živil ako robotník a baník, pracoval aj v kamenárstve. V rokoch 1948 až 1956 študoval v Nemecku sochárstvo. Koncom 50. rokov žil Grass v Paríži, roky šesťdesiate strávil v Berlíne. Do úspechu Plechového bubienka vydával skôr básne a drobné prózy, vystavoval tiež plastiky a grafiky.
Od polovice 60. rokov sa Grass výrazne politicky angažoval. Zapojil sa do aktivít nemeckej sociálnej demokracie a ostro kritizoval neslobodné pomery za železnou oponou. Z roku 1966 pochádza aj jeho najznámejšia dráma Plebejci skúšajú povstanie, reagujúca na udalosti v NDR päťdesiatych rokov. Počas takzvanej normalizácie v Československu literát podporoval režimom prenasledovaných autorov a disidentov.
Po páde Berlínskeho múra sa Grass ako jeden z mála jednoznačne vyslovil pre konfederáciu oboch nemeckých štátov a ostro kritizoval zjednotiteľskú politiku kancelára Helmuta Kohla. Varoval dokonca, že jednotné Nemecko sa stane „príšerou“ a „nočnou morou“.
Tieto výhrady zazneli aj v jeho rozporuplnom románe Šíre pole z roku 1995. Kontroverzie Grass vyvolal aj novelou Ako rak (2002), ktorá hovorí o skaze utečeneckej lode Wilhelm Gustloff na konci vojny.
Najväčší rozruch však spôsobila spisovateľova autobiografia Pri šúpaní cibule z roku 2006, v ktorej sa Grass priznal k členstvu vo Waffen-SS. V prípade večne moralizujúceho autora, ktorý celý život tvrdil, že „kto mlčí, je vinný“, zapôsobila táto informácia ako bomba. Za to, že sa k členstvu v SS priznal až po 61 rokoch, si vyslúžil veľmi ostrú kritiku.
V posledných rokoch sa Grass svojimi nonkonformnými názormi opakovane dostal do centra pozornosti nielen nemeckých médií. Na jar 2012 vzbudil kontroverzie svojou básňou, v ktorej označil Izrael a jeho údajný jadrový arzenál za hrozbu pre svetový mier. Časť kritikov označila báseň za antisemitskú a nenávistnú. Izraelská vláda zakázala Grassovi vstup do krajiny a od spisovateľa sa dištancovali aj nemeckí sociálni demokrati.
Okrem písania, ktoré mu v roku 1999 prinieslo Nobelovu cenu, sa venoval aj výtvarnému umeniu, preslávil sa grafikami i svojou sochárskou tvorbou. Günter Grass zomrel 13. apríla 2015 ako 87-ročný.