Deň, keď demokraciu porazil nacizmus. Hitler už krátko po prevzatí moci začal ukazovať, ako chce vládnuť

Január 1933. Nemecko neočakáva nový rok s priveľkou nádejou. Politická scéna posledných mesiacov pripomína nepodarenú frašku, pretože víťazi volieb ich strávili hádaním sa a intrigovaním.

Takzvaná Weimarská republika však nebojovala len s hašterivými politikmi. Krach na Wall Street pred štyrmi rokmi totiž uvrhol svet do recesie a nemecká ekonomika oslabená dôsledkami prvej svetovej vojny vrátane reparácií kolabovala. Produkcia sa prepadala o desiatky percent, šesť miliónov Nemcov nemalo zamestnanie a životná úroveň prudko klesala.

Keď kancelár Kurt von Schleicher nedokázal zostaviť stabilnú vládu, prezident Paul von Hindenburg vymenoval 30. januára namiesto neho ambiciózneho Adolfa Hitlera.

Hrdina bojov vo svetovej vojne nemal toho muža s prenikavými očami a komickými fúzikmi príliš v láske.

Okrem toho, že mu bol viac ako zdatným protikandidátom v nedávnych prezidentských voľbách, mu neveril. Nemal z neho dobrý pocit, nehovoriac o tom, že medzi ostrieľanými dôstojníkmi a skúsenými byrokratmi pôsobil neohrabane až hrubo a nepáčila sa mu predstava, že práve on a jeho Národnosocialistická nemecká robotnícka strana (NSDAP) by mali krajinu viesť.

V tom čase 85-ročný Hindenburg bol však už unavený vekom i úradom. Hitler naňho dlho tlačil, aby mu dal šancu. Keď mu ...