StoryEditor

Otec televízie John Logie Baird: Keď sa so svojím vynálezom prvýkrát pochválil, vyhodili ho ako šialenca

26.01.2021, 11:05
Autor:
astastČTKČTK
Škótsky vynálezca John Logie Baird pred 95 rokmi ako prvý verejne predviedol prenos živého obrazu. Položil tak základy fenoménu, ktorý zásadne poznamenal najmä druhú polovicu 20. storočia – televízneho vysielania.

V dejinách televízneho vysielania sa objavilo viacero priekopníkov, ale asi len škótskeho inžiniera Johna Logie Bairda môžeme bez obáv označiť za skutočného „otca televízie“. Nadaný technik nové médium nielen 26. januára 1926 prvýkrát verejne prezentoval, ale o dva roky neskôr uskutočnil aj prvý diaľkový televízny prenos cez oceán.

Jedným z tých, čo sa ešte na sklonku 19. storočia venovali možnosti snímania a reprodukcie živého obrazu, bol nemecký technik Paul Gottlieb Nipkow. V roku 1884 si dal patentovať snímací disk, ktorého princíp spočíval v rozložení obrazu na jednotlivé svetelné body. Nie je však známe, že by skonštruoval aj zariadenie, ktoré by na tomto princípe pracovalo a obraz prenášalo.

Práve na tento systém sa však po prvej svetovej vojne rozhodol nadviazať John Logie Baird. Mechanická televízia, ktorú napokon zostrojil, využívala na snímanie aj reprodukciu obrazu dva kotúče, v ktorých boli otvory (tak ako na Nipkowovom disku) usporiadané do špirály. Kotúče sa synchrónne otáčali, rozkladali obraz na riadky a svetelné body a po premene na elektrický signál ho prenášali do prijímača.

V roku 1925 dosiahol Baird prvý ako-tak úspešný výsledok. Systém, ktorý vytvoril, síce nebol ešte dokonalý, ale fungoval. Prenos obrazu skúšal v tom čase škótsky inžinier na bábkach, aké pri svojich vystúpeniach používali bruchovravci. Mali výrazne namaľované oči i ústa, takže na obraze sa ich rysy dali rozoznať, na rozdiel od ľudskej tváre, ktorú ešte nedokázal kvôli nízkej citlivosti zreteľne zobraziť. Časom však vyriešil aj tento problém.

Prenos obrazu demonštroval Baird najprv na bábkach. Mali výrazne namaľované oči i ústa, takže ich rysy sa dali na obrazovke rozoznať, na rozdiel od ľudskej tváre, ktorú ešte nedokázal kvôli nízkej citlivosti zreteľne zobraziť. Prenos obrazu demonštroval Baird najprv na bábkach. Mali výrazne namaľované oči i ústa, takže ich rysy sa dali na obrazovke rozoznať, na rozdiel od ľudskej tváre, ktorú ešte nedokázal kvôli nízkej citlivosti zreteľne zobraziť. Wikimedia Commons

​So svojím vynálezom sa chcel pochopiteľne aj verejne pochváliť, prvý pokus však nedopadol dobre. Keď prišiel začiatkom roka 1926 do redakcie novín Daily Express a povedal, že zostrojil systém na bezdrôtový prenos obrazu, považovali ho za šialenca a nechali ho vyviesť z budovy. Jednoducho mu neverili, že je také niečo vôbec možné.

Mechanickú televíziu tak John Logie Baird pred svedkami napokon predviedol až v spomínaný januárový deň roku 1926. Prvými televíznymi divákmi v histórii bola vtedy v jeho podkrovnom londýnskom laboratóriu päťdesiatka vedcov z Kráľovského inštitútu a reportér novín The Times.

Na malej obrazovke mohli sledovať pohybujúce sa bábky, ktorých obraz rozložený do tridsiatich riadkov sa na tienidle objavoval s frekvenciou 12,5 snímok za sekundu. Najprv svoj systém demonštroval tak, že prijímač i vysielač boli v jednej miestnosti, následne premiestnil prijímač do vedľajšej. Okrem bábok prví diváci v ten deň napokon uvideli na jeho obrazovke aj ľudskú tvár.

Obraz na prvom Bairdovom televíznom prijímači bol slabý a rozmazaný. Takto sa na ňom zobrazovala ľudská tvár. Obraz na prvom Bairdovom televíznom prijímači bol slabý a rozmazaný. Takto sa na ňom zobrazovala ľudská tvár. Profimedia

​Obraz bol síce slabý a miestami rozmazaný, Baird však svojou prezentáciou poskytol dôkaz, že prostredníctvom tohto systému je ho možné reprodukovať. Otázkou však bolo, či ho dokáže zdokonaliť tak, aby viedol aj k praktickému využitiu. Dokázal však nakoniec aj to.

V máji 1927 sa mu podarilo preniesť televízny signál z Londýna do Glasgowa. V tomto prípade prvenstvo nedosiahol, o necelý mesiac ho totiž predbehli Američania, ktorým sa to isté podarilo urobiť medzi New Yorkom a Washingtonom. V roku 1928 však John Logie Baird ako prvý uskutočnil transatlantický televízny prenos z Londýna do New Yorku a tiež na loď plávajúcu uprostred Atlantiku.

Vysielať pre bežných divákov ale stále nemohol. Do éteru sa dostal až potom, ako mu po úmornom vyjednávaní poskytla BBC kapacity a frekvencie. Experimentálne vysielanie Bairdovej mechanickej televízie na jej vlnách sa začalo koncom septembra 1929.

John Logie Baird pri prezentácii svojho experimentálneho televízneho vysielania v druhej polovici 20. rokov minulého storočia. John Logie Baird pri prezentácii svojho experimentálneho televízneho vysielania v druhej polovici 20. rokov minulého storočia. Profimedia

​Lenže vývoj išiel dopredu a hoci Baird svoju mechanickú televíziu neustále vylepšoval, nebezpečne mu konkuroval čisto elektronický systém prenosu. V spore, ktorý z nich má budúcnosť, rozhodlo začiatkom roka 1935 britské ministerstvo pôšt takpovediac plebiscitom. Obom dalo rovnakú šancu a to tak, že v istom londýnskom obchodnom dome umiestnili dva prijímače. Na jednom mohli diváci sledovať vysielanie Bairdovej mechanickej televízie, na druhom elektronickej. V hlasovaní sa nakoniec väčšina priklonila k druhej forme. Elektronický obraz bol totiž kvalitnejší a práve s týmto systémom v novembri 1936 spustila BBC pravidelné televízne vysielanie.

Pre Bairda to síce znamenalo prehru, donútilo ho to však definitívne opustiť platformu mechanickej televízie. Začal sa venovať zdokonaleniu elektronického systému (nazval ho Telechrome) a v auguste 1944 si na svoje konto pripísal ďalšie prvenstvo, keď predstavil prvú farebnú televíznu obrazovku.

Jeden z prvých prístrojov na príjem Bairdovej mechanickej televízie. Obraz mohli diváci sledovať v malom okienku na pravej strane. O tom, že išlo o pomerne jednoduché zariadenie svedčí dolný obrázok, na ktorom je ten istý prístroj bez krytu. Jeden z prvých prístrojov na príjem Bairdovej mechanickej televízie. Obraz mohli diváci sledovať v malom okienku na pravej strane. O tom, že išlo o pomerne jednoduché zariadenie svedčí dolný obrázok, na ktorom je ten istý prístroj bez krytu. Wikimedia Commons

​V tom čase už ale bolo jasné, že Európa stratila svoj technologický náskok. Sľubne sa rozvíjajúcu televíziu – okrem Veľkej Británie sa v 30. rokoch vysielalo aj v Nemecku, Francúzsku, USA či v Sovietskom zväze – totiž na starom kontinente zabrzdila druhá svetová vojna. Miestom, kde televízia od 40. rokov zaznamenala búrlivý rozvoj, sa tak stali Spojené štáty.

Skutočný rozmach televízie nastal po druhej svetovej vojne a vtedy sa jej dočkali aj obyvatelia Československa. Prvé skúšobné vysielanie sa uskutočnilo 1. mája 1953 z Prahy, z bratislavského štúdia sa v televíznom éteri program prvýkrát objavil 3. novembra 1956.

01 - Modified: 2024-04-13 10:30:00 - Feat.: - Title: Prečo vlastne hovoríme, že niečo je OK? Pozreli sme sa na históriu výrazu, ktorý používame každý deň aspoň raz 02 - Modified: 2024-04-10 05:18:37 - Feat.: - Title: „Géčko“ od Mercedesu má už 45 rokov. Jeho obľuba je dnes v iných sférach ako kedysi 03 - Modified: 2024-04-08 09:00:00 - Feat.: - Title: Oslavujeme Svetový deň Rómov. Ako dobre poznáš ich kultúru a históriu? Otestuj sa v našom kvíze 04 - Modified: 2024-04-05 22:00:00 - Feat.: - Title: Ostrovný bandita. Superrýchlu omegu milovali zlodeji, politici ju však chceli zakázať 05 - Modified: 2024-04-06 09:30:00 - Feat.: - Title: Svet si pripomína 20. výročie jednej z najhorších udalostí ľudstva. Genocída v Rwande bola päťkrát horšia ako holokaust
menuLevel = 2, menuRoute = history/nove-dejiny, menuAlias = nove-dejiny, menuRouteLevel0 = history, homepage = false
17. apríl 2024 18:36