Nemecký politik a priemyselník Walther Rathenau, ktorý sa narodil 29. septembra 1867, patril k významným nemeckým politikom obdobia po prvej svetovej vojne, takzvanej Weimarskej republiky. Pre svoje liberálne názory, súhlas so splácaním vojnových reparácií, nadviazanie stykov so Sovietskym zväzom a v neposlednom rade pre svoj židovský pôvod, bol častým terčom extrémnej pravice.
Rathenau vyštudoval filozofiu, chémiu a fyziku, potom pracoval ako inžinier a stal sa členom správnej rady koncernu AEG. Po prehratej svetovej vojne sa presadil v politike.
Štvavá kampaň na tohto brilantného liberálneho intelektuála a humanistu, autora ekonomických a filozofických diel o budúcej spoločnosti, sa začala už v roku 1921, keď sa stal ministrom pre obnovu, a eskalovala po podpise takzvanej Rapallskej zmluvy s Ruskom v apríli nasledujúceho roka.
V tom čase bol ministrom zahraničia a vďaka spomínanej zmluve, okrem iného, pomohol vyviesť Nemecko aj boľševické Rusko z diplomatickej izolácie. Zmluva tiež legalizovala sovietsku pomoc pri znovuvyzbrojovaní Nemecka. Jeho krajina totiž podľa Versailleskej zmluvy nesmela vyrábať vojenské lietadlá, a tak stavala letecké továrne na území Ruska, ktorému na revanš dodávala moderné zbrane. Rusko zase zásobovalo Nemecko dôležitými surovinami.
Pravicoví radikáli Rathenaua obviňovali, že sympatizuje s bolševizmom. Skutočným dôvodom nenávisti bol však okrem jeho židovského pôvodu fakt, že bol zástancom plnenia podmienok versailleského mieru. Stavil na to, že splácaním reparácií dosiahne ich postupné zníženie, čo sa mu aj trikrát podarilo.
Medzi jeho najväčších protivníkov patril Adolf Hitler, ktorý ho obviňoval z „židovského výpredaja Nemecka“.
Walthera Rathenaua zavraždili 24. júna 1922 pravicoví extrémisti z Organizácie Consul pri ceste do berlínskeho úradu. Tých čoskoro zatkli a postavili pred súd. Jeho pohreb sa stal ľudovou manifestáciou na obranu demokracie.