Jeden z najhorších nacistických koncentračných táborov Mauthausen prestáva byť autentickou spomienkou na tisíce ľudí, vrátane Čechov a Slovákov, ktorí tu za druhej svetovej vojny trpeli. Pamätník pristúpil k zásadným zmenám, s ktorými nesúhlasia pamätníci ani historici. Po uzavretí takzvaných schodov smrti prišiel s nápadom na výstavbu výťahu.
Dohromady 186 príkrych schodov na známom Mauthausenskom schodisku dodnes pripomína hrozný osud väzňov, ktorí po ňom museli vynášať až päťdesiatkilové kamene vyťažené v lome.
Táto spomienka na utrpenie ľudí v severorakúskom koncentračnom tábore Mauthausen je však teraz v ohrození. Portál Lidovky.cz informoval, že by pamätník chcel schody nahradiť výťahom. Ich stav totiž údajne nezodpovedá súčasným technickým normám.
Pamätník takzvané schodisko smrti uzavrel tento rok v apríli a nie je isté, či ho návštevníkom ešte niekedy sprístupní.
"Z dôvodu bezpečnosti bude schodisko z lomu až do odvolania uzavreté. Pracujeme na preskúmaní všetkých možností, ktoré by v budúcnosti umožnili jeho znovuotvorenie," uviedol pamätník pred troma mesiacmi v strohom oznámení.
Namiesto sľubovaného znovuotvorenia však pamätník prišiel s ďalším nevítaným zásahom do historicky cenného objektu. Tým je vybudovanie betónovej výťahovej šachty, ktorá má zaistiť bezbariérový prístup do areálu tábora. V dôsledku týchto zmien musel byť odstránený tiež pamätník amerických osloboditeľov Mauthausenu.
Tento prístup sa však nepáči príbuzným pamätníkov ani zástupcom Medzinárodného mauthausenského výboru, ktorý predtým združoval bývalých väzňov a teraz pôsobí ako ochranca ich odkazu a poradný orgán pamätníka.
"Betónová šachta musí byť zbúraná," povedal pre rakúsky portál Nachrichten.at predseda výboru a niekdajší luxemburský minister kultúry Guy Dockendorf, ktorý síce myšlienku sprístupnenia tábora hendikepovaným víta, podľa neho by však mala byť vykonaná citlivejšie.
"Je to hrozné a nemá to obdoby. Je to rovnaké, ako keby ste na Karlštejne ku kaplnke svätého Kríža vybudovali železobetónovú šachtu," uviedol pre iDNES.cz Vlastislav Janík, člen výboru za Česko. "To miesto má historický význam a jeho autenticita by mala byť čo najviac zachovaná," dodáva.
Do problému sa vložilo ministerstvo zahraničia
Výbor podľa Janíka proti zásahom zorganizoval protesty a spísal petíciu. Prostredníctvom českého Ministerstva zahraničných vecí (MZV) naviac výbor poslal na rakúsku stranu diplomatickú nótu, v ktorej žiada zachovanie autenticity pamätníka.
"Podľa mojich informácií postupovalo riaditeľstvo pamätníka samo bez toho, aby zmeny konzultovalo so správnou radou, nieto ešte s Medzinárodným mauthausenským výborom," uviedol pre iDNES.cz zvláštny splnomocnenec MZV pre otázky holokaustu Antonín Hradilek. "Myslím si, že vďaka ohlasom zvonku si management tábora uvedomil, že zašiel príliš ďaleko, a pokúsi sa to vyriešiť," dodáva.
Za drastický zásah Janík považuje aj odstránenie pamätníka amerických osloboditeľov. "Američania tábor oslobodili a každý si pomník všimol hneď pri vstupe. Je to hanba, že si návštevníci teraz nemôžu prečítať, ako došlo k oslobodeniu tábora na konci vojny," zhŕňa Janík.
Výstavba výťahovej šachty navyše autenticitu tábora poškodzuje úplne zbytočne. Podľa Janíka je možné výškový rozdiel medzi parkoviskom a areálom prekonať aj prostredníctvom asi 200-metrovej obchádzkovej asfaltovej cesty. Na tej však hendikepovaní potrebujú v súčasnosti pomoc ostatných.
Pamätník má v pláne tiež výstavbu vyhliadkovej plošiny, ktorú by však s lomom musel prepojiť ďalší výťah. Kvôli tomu by došlo k porušeniu ďalšej pamiatky, a to takzvané skaly parašutistov, z ktorej Nemci za vojny zhadzovali zajatcov.
Medzi pozostalými bol československý prezident aj lovec nacistov
Mauthausen bol jedným z najhorších nacistických koncentračných táborov druhej svetovej vojny. Medzi augustom 1938 a májom 1945 jeho múrmi prešlo 190-tisíc ľudí, z ktorých sa 119-tisíc už nikdy nevrátilo domov. Väčšina ľudí v tábore pochádzala z Poľska, Sovietskeho zväzu a Maďarska.
Medzi väzňami bolo tiež osemtisíc Čechov a Slovákov, z ktorých sa po vojne vrátila len polovica. Medzi pozostalými nacistických hrôz bol budúci československý prezident Antonín Novotný či Simon Wiesenthal, ktorý neskôr svoj život zasvätil vyhľadávaniu nacistických zločincov.
Tisíce väzňov tohto koncentračného tábora bolo zastrelených, ubitých, zavraždených injekciami alebo ponechaných napospas mrazu. Podľa pamätníka bolo najmenej 10 200 väzňov zavraždených v plynovej komore hlavného tábora, v tábore Gusen alebo v Usmrcovacom ústave na zámku Hartheim. Asi polovica týchto ľudí bola zabitá iba štyri mesiace pred oslobodením.