Chladné čísla ukazujú veľkú časť hrôz, ktoré priniesla prvá svetová vojna. Zomrelo v nej viac ako 9 miliónov ľudí, zranených ich bolo viac než dvakrát toľko. A keď utíchli zbrane, ľudstvo postihla ďalšia pohroma, tentoraz vo forme smrteľného chrípkového ochorenia. Vojaci, ktorí sa vracali z vojny domov, túto chrípku rozniesli po celom svete. Odhaduje sa, že na ňu zomrelo 50 miliónov ľudí. Veľká časť súčasných hraníc štátov v Európe a na Blízkom východe odráža mierová dohoda, ktorá po prvej svetovej vojne nastala. Rusko a Nemecko sa zmenšili, rozpadlo sa Rakúsko-Uhorsko a Osmanská ríša. Na mapách sa objavili nové krajiny, vrátane Juhoslávie a Iraku. Dlhodobejšie dôsledky vojny sa ale odhadujú ťažko. Platí to o politickej, sociálnej a morálnej rovine. Tento konflikt zmenil všetky krajiny, ktoré sa na ňom podieľali, staré režimy padli, nahradil ich nový poriadok. V Rusku bola cárska autokracia nahradená komunistickou, dôsledky boli obrovské a boli poznať po celej nasledujúce storočie.
Rusko bolo pred rokom 1914 zaostalou autokraciou, ktorá sa ale rýchlo menila. Rast tejto ekonomiky dosahoval úroveň podobnú ázijským tigrom v 60. a 70. rokoch. Išlo o jedného z popredných európskych exportérov obilnín. Industrializácia zase znamenala prudko rastúci dovoz strojárskeho tovaru. Rozvíjali sa aj inštitúcie spájané s občianskou spoločnosťou a vládou práva. Keby nedošlo k vojne, možno by sa z Ruska stala moderná demokratická spoločnosť. Namiesto toho prišiel komunizmus, ktorý si na ruskom ľude i celom svete vybral krutú daň. Jeho dedičstvo je viditeľné dodnes vo forme autoritárskeho a skorumpovaného režimu Vladimíra Putina.
Vojna zničila aj alternatívne možnosti rozvoja Európy. Staré ríše mali svoje chyby, ale umožňovali ľuďom z rôznych národov žiť v relatívnej harmónii v jednom štáte. Rakúsko-Uhorsko aj Osmanská ríša sa pokúšali vyhovieť požiadavkám jednotlivých krajín na väčšiu autonómiu. Nikdy sa nedozvieme, či by bez vojny bolo dosiahnuté úspechu. Vieme len, že svet si prešiel hrôzou etnického nacionalizmu. V roku 1918 skončil jeden veľký konflikt, ale začalo mnoho menších. Poliaci bojovali s Rusmi, Litovčanmi a Čechmi, Rumunsko vykonalo inváziu do Maďarska. Vo fínskej občianskej vojne zomrelo 37 tisíc ľudí, v Rusku do konečného víťazstva boľševikov zomrel až jeden milión vojakov a omnoho viac civilistov.
Vojna brutalizovala celú Európu, došlo k rastu extrémistických hnutí a nastalo oslabenie viery v existujúci poriadok. Nové vlády mohli časom získať legitimitu, ale čas Európa nemala. Veľká depresia na konci 20. rokov podkopala aj tie najsilnejšie demokracie. Pred rokom 1914 sa Európania mohli chváliť, že ich spoločnosť je najvyspelejšia na svete, po niekoľkých rokoch išlo ale o zdrvený kontinent. To sa prejavilo aj v kolóniách. Ľudia v nich videli, čoho sú Európania schopní a mýtus o ich nadradenosti bol rýchlo zničený.
Piatok nájdete v Hospodárskych novinách v prílohe Víkend všetko o prvej svetovej vojne. Príbehy slovenských legionárov, bežných ľudí a následníka trónu, ktorého smrť zmenila celý svet. Kde bojovali, ako pracovali a žili Slováci
Koniec prvej svetovej vojny nebol priamou príčinou začiatku tej druhej, ale vytvoril pre ňu podmienky. Prezident Wilson podporoval mier bez trestu, ale jeho odporcovia presadzovali tvrdé tresty pre Nemecko a jeho spojencov. Možno to bol správny pohľad. Každopádne došlo k tomu, že po roku 1918 nemecká pravica aj rad obyčajných Nemcov dospela k názoru, že Nemecko vlastne porazené nebolo. Vojna skutočne skončila skôr, než boli prekročené nemecké hranice a tí, ktorí boli za nimi, tak porážku na vlastnej koži nepocítili. Armáda sa vracala domov v dobrom stave, prezident ju vítal ako "neporaziteľnú". Následnú Versaillskou dohodu a jej sankcie voči Nemecku tak Nemci nepovažovali za legitímne. Nacisti potom priamo sľubovali jej nedodržanie.
Vojna ale zanechala problémy aj na strane víťazov. Taliani sa sťažovali, že nedostali všetky požadované územia, Francúzi, že ich obeť bola príliš veľká. Krajina stratila 40% svojej výrobnej kapacity, mala najviac obetí a získala len veľmi málo. Suseda jej pritom robilo Nemecko, ktoré veľa nestratilo a malo väčšiu populáciu. Británia a Spojené štáty jej sľúbili pomoc v prípade nemeckého útoku, sľub to bol ale bezcenný. Následné francúzske pokusy o vybudovanie aliancie len zvýšili nemecké obavy z obkľúčenia nepriateľskými štátmi. Výrazné zmeny boli po prvej svetovej vojne viditeľné aj v Japonsku, Číne a USA. Finančná dominancia sa presúvala z Londýna do New Yorku, Spojené štáty získavali náskok aj v ďalších oblastiach, vrátane priemyslu či armády.
Prvú svetovú vojnu a jej dôsledky by sme nemali vnímať iba z pozície záujmu o históriu. Stále žijeme vo svete, ktorý je jej dôsledkom. A čelíme podobným obavám ako vtedy. Ako sa má svet napríklad vyrovnávať s mocnosťami, ktorých vodcovia sa domnievajú, že musia byť niečím výnimočným? Namiesto vtedajšieho Nemecka je tu dnes Rusko. A ako znovu vybudovať spoločnosť po ničivom konflikte? Skôr sa to týkalo Európy, dnes niektorých afrických krajín, Blízkeho východu alebo Afganistanu.
Uvedené je výťahom z "World War I: The War That Changed Everything", autorkou je Margareth MacMillan z Oxford University.
Zdroj: WSJ