KOMENTÁR: Ako Zelenskyj v Ankare zatienil Trumpa

To všetko malo za následok, že globálna geopolitická scéna sa otriasala v základoch a mocenské siločiary sa na nej kreslili úplne nanovo. Do tejto situácie vstupovala Clintonova administratíva.

Diplomatický súboj o kreslo v Bezpečnostnej rade OSN vrcholí. Slovensko je favorit a chýbajú mu posledné hlasy

Najväčšou témou európskeho rozširovania už nie je Belehrad, Podgorica ani Tirana, ale Kyjev. Ruská invázia na Ukrajinu vo februári 2022 obrátila priority Bruselu naruby. Kyjev získal kandidátsky štatút v rekordnom čase a členské štáty začali hovoriť o jeho budúcnosti v Únii ako o strategickej nevyhnutnosti. Krajiny západného Balkánu medzitým sledujú, ako sa ich desaťročia trvajúce reformy dostávajú do tieňa vojny u našich východných susedov.

Dva rozdielne prístupy

Rozhodovanie o ďalšom rozšírení Európskej únie tak už dávno nie je len záležitosťou technického hodnotenia reformného pokroku kandidátov a skúmania správ Európskej komisie. Stáva sa jednou z najväčších geopolitických otázok súčasnej Európy. Práve pri ďalšom rozširovaní sa stretávajú dva odlišné prístupy, a to dlhoročný proces založený na reformách a nový dôraz na geopolitiku a bezpečnosť.

Máte pravdu, celkový počet našich absolventov sa môže pohybovať okolo piatich tisícok.

Bitka o Afriku: Čínska dlhová pasca, ruská sila. A čo Európa?

Aj preto Únia v posledných mesiacoch uzavrela celú sériu dohôd o voľnom obchode s poprednými globálnymi hráčmi, ako sú Austrália, India, Indonézia či top ekonomiky Južnej Ameriky združené v organizácii Mercosur.

Populačný boom

Nových partnerov hľadá aktívne v rámci diplomacie na všetky štyri svetové strany aj Slovensko. Okrem spomínaných regiónov vidíme veľkú príležitosť v Afrike – kontinente s 54 členskými krajinami OSN a s rýchlo rastúcou populáciou. Afrika je často označovaná ako budúci motor globálnej ekonomiky – v roku 2050 sa tam podľa odhadov bude rodiť viac než polovica všetkých detí planéty. Rýchlo rastúca stredná trieda tak môže byť veľmi zaujímavá pre svetových producentov vrátane tých slovenských.

Tento krok priamo súvisí so vznikom vôbec prvej nemeckej Stratégie bezpečnosti a ochrany vo vesmíre, ktorá bola predstavená v novembri 2025. Nemecko, ktoré je najväčším prispievateľom do rozpočtu Európskej vesmírnej agentúry, predtým nikdy nespájalo oblasť bezpečnosti a obrany s vesmírom. Dokonca by som povedala, že to do istej miery bolo tabu. Potom však v dôsledku geopolitického vývoja došlo k zásadnému obratu.

Michaela Stessl vidí v prepojeniach obranného a vesmírneho priemyslu veľkú budúcnosť. FOTO: DLA Piper

Čo bolo hlavným impulzom k tomuto obratu?

Ruská anexia Krymu v roku 2014. Tá bola príčinou prvotného posunu v našom zmýšľaní o európskej bezpečnosti. Dovtedajší postoj k tejto téme v Európskej únii sa napokon úplne zmenil vo februári 2022, keď Rusko rozpútalo vojnu na Ukrajine. Možno viete, že v Európskej komisii vznikla po eurovoľbách v júni 2024 úplne nová pozícia komisára pre obranu. Stal sa ním litovský politik Andrius Kubilius. Geopolitické zmeny výrazne ovplyvnili aj Severoatlantickú alianciu, ktorá definovala vesmír ako operačnú doménu – potenciálne bojisko nachádzajúce sa na rovnakej úrovni záujmu ako pevnina a more. NATO začalo uznávať, že konflikty môžu vypuknúť aj vo vesmíre.

Od Apolla po Artemis: Vesmír stáva motorom ekonomiky a inovácií, ktoré sú kľúčové pre náš každodenný život

Aký vplyv to malo na ESA?

Samozrejme, všetky tieto udalosti ovplyvnili aj Európsku vesmírnu agentúru. Minulý rok v novembri sa v nemeckých Brémach konalo jej ministerské zasadnutie. Všetci členovia súhlasili s rekordným navýšením rozpočtu. Preto sa aj Nemecko ako najväčšia európska ekonomika rozhodlo prispieť miliardami eur. Všetci si totiž veľmi dobre uvedomujeme, že bez bezpečnosti vo vesmíre nebudeme mať bezpečnú Európu. Slovami komisára Kubiliusa – bez vesmíru nemôže existovať žiadna obrana. A bez priemyslu nie je žiadny vesmír.

Mestá vs. vidiek

Keď sa pozriete na mapu Talianska, Sicília vyzerá ako akási dokrkvaná handrová lopta, do ktorej kope talianska čižma. Práve tak sa cítia niektorí roduverní Sicílčania – trochu odstrkovaní centrálnou vládou v Ríme. Aj na ňu často zvádzajú fakt, že Sicília patrí spolu s Kalábriou medzi dva najchudobnejšie regióny Talianska.

Áno, je to veľmi zlé v mnohých aspektoch, ale pravdu povediac, informácie, ktoré na celom svete čítame o Kube, väčšinou vypichujú len senzácie a negatívne správy. Nepodávajú však komplexný obraz dnešnej Kuby v celom kontexte.

Argentínsky politik pre HN: Putin ohrozuje už aj nás. V Južnej Amerike sa mu darí získavať čoraz väčší vplyv

Viete mi uviesť konkrétne prípady?

Minulý rok na jeseň vypukla na Kube obrovská pandémia chorôb prenášaných komármi. Ja som ochorela na horúčku dengue, a keďže som sa bála, že sa nakazí aj môj 2,5-ročný syn, vrátila som sa s ním na Slovensko. A práve v čase, keď pandémia vďaka chladnejšiemu počasiu utíchla a ja som sa chcela na Kubu vrátiť, prišla najskôr v januári aféra okolo únosu venezuelského prezidenta Nicolása Madura. Následne americký prezident Donald Trump zablokoval dodávky benzínu na Kubu. Hneď sa začalo písať, ako sa tu zvýšila kriminalita, že tu nie je jedlo, voda ani elektrina. Odpočítavali, že Kuba má benzín len na pár týždňov. Zľakla som sa, že tu za pár týždňov od môjho odchodu nastala extrémna zmena, tak som sa na Kubu vrátila „na prieskum“ sama. Syna som nechala na Slovensku s mojimi rodičmi.

Amerika turistom radí, aby Egypt opustili. Naše cestovky stále lákajú na veľkonočné zájazdy do tejto krajiny

Cestovanie po Južnej Amerike totiž nie je pre začiatočníkov. V prvom rade sa naučte aspoň základy španielčiny, respektíve portugalčiny. A obrňte sa nesmiernou trpezlivosťou. Ak to zvládnete, juhoamerický kontinent vás bohato odmení – unikátnymi výhľadmi z legendárnej inkskej hory Machu Picchu či Corcovada so sochou Krista Spasiteľa v brazílskom Riu, skvelou peruánskou alebo argentínskou kuchyňou a historickými mestami dýchajúcimi stáročným hispánskym kolonializmom a bolívarským bojom o nezávislosť.

Pohľad do duše Brazílčana

Naše putovanie začíname v Brazílii, najväčšej a najľudnatejšej krajine kontinentu. Zaberá takmer polovicu jeho rozlohy a žije v nej necelá polovica jeho populácie. V Južnej Amerike tvorí Brazília veľkú portugalsky hovoriacu enklávu – v ostatných krajinách dominuje španielčina, respektíve v oveľa menšej miere holandčina, angličtina, francúzština alebo niektoré domorodé jazyky.

Zlom priniesla invázia

Zásadným zlomom sa stala ruská invázia na Ukrajinu. Konflikt, ktorý vypukol vo februári 2022, predefinoval bezpečnostné uvažovanie naprieč Európou. Krajiny, ktoré si dlhodobo užívali takzvanú mierovú dividendu, teda zvykli si na mier a počítali s ním celé dekády, dnes vo veľkom zvyšujú svoje obranné rozpočty a prehodnocujú vojenské kapacity. Zistili, že plne profesionálne armády, na ktoré sa spoliehali, majú svoje limity, a to najmä v prípade dlhodobého konfliktu vyššej intenzity. Narazili na problém nielen s financovaním, ale aj demografiou a schopnosťou rýchlo rozšíriť stavy ozbrojených síl.

Európski členovia NATO dnes síce investujú do obrany viac, no zároveň zisťujú, že vybudovať dostatočne veľkú a pripravenú armádu len na dobrovoľnej báze je čoraz náročnejšie. A práve to nahráva hlasom volajúcim po obnovení vojenčiny.

Tlak Trumpa aj Putina na Európu rastie. Je päť percent HDP vynaložených na obranu reálna méta? (ANALÝZA)

Experti pripomínajú, že Európa ako celok sa k plošnej povinnej vojenskej službe nevracia. „Rozhodne však vidíme trend jej čiastočného návratu alebo posilňovania systémov odvodov v niektorých štátoch. Určite to nie je jednotná politika Európskej únie. Skôr ide o reakciu jednotlivých krajín na bezpečnostnú situáciu,“ uviedol pre HN bezpečnostný analytik Tomáš Šmíd z Masarykovej univerzity v Brne.

Výnimka alebo trend?

Najviditeľnejšie sa táto zmena prejavuje v pobaltských krajinách. Litva už povinnú vojenskú službu obnovila, Lotyšsko ju postupne zavádza a Estónsko ju nikdy úplne nezrušilo. Pre tieto malé, sotva pármiliónové krajiny nejde iba o hypotetickú diskusiu. Geografická blízkosť Ruska, skúsenosť so sovietskou okupáciou z minulosti a relatívne malé populácie ich tlačia k riešeniam, ktoré by boli ešte pred dekádou nepopulárne či dokonca nemysliteľné. Brannú povinnosť neberú len ako stratégiu na posilnenie armád, ale aj ako nástroj na zvýšenie pripravenosti celej krajiny v prípade konfliktu. Estónsky systém napríklad počíta s tým, že veľká časť populácie prejde základným výcvikom. Krajina tak v prípade krízy v budúcnosti bude schopná rýchlej mobilizácie, čo zároveň výrazne zvyšuje odstrašujúci efekt.

Konflikty vnútri komunity, exodus mladých, ohrozená slovenčina. Akým problémom čelia srbskí Slováci? (ANALÝZA)

Nastáva však širšia otázka – ide len o regionálnu výnimku, alebo sa začína celoeurópsky trend? Diskusia o návrate odvodov sa postupne otvára aj v krajinách, ktoré ich na začiatku tisícročia zrušili, ako sú škandinávske alebo západoeurópske krajiny. Niektoré štáty experimentujú s hybridnými modelmi, iné chcú zase testovať dobrovoľné formy výcviku či rázne posilnenie záloh. Spoločným menovateľom je snaha efektívne nájsť rovnováhu medzi profesionálnou armádou a populáciou schopnou mobilizácie.

Lídrom je Pobaltie

V pobaltských krajinách má dnes povinná vojenská služba skôr modernú a pragmatickú podobu. Nejde teda o návrat k plošným odvodom, aké si staršie generácie pamätajú z minulosti. Najdlhšiu kontinuitu si zachovalo Estónsko, kde je branná povinnosť stabilnou súčasťou obranného systému. Základný výcvik trvá niekoľko mesiacov, potom sú absolventi zaradení do aktívnych záloh. Tento dôraz na rezervistov je zásadný. Preto štát organizuje cvičenia, aby vedel v prípade krízovej situácie rýchlo povolať veľkú časť obyvateľov.

Kľúčová je pritom spomínaná geografická blízkosť k Rusku. Všetky tri pobaltské krajiny priamo susedia s Ruskom – Litva s Kaliningradom, čo je silne militarizovaná ruská enkláva. Majú teda veľmi krátky čas na reakciu v prípade konfliktu, ich malé armády sú vysoko zraniteľné. „Z toho vyplýva potreba mať rýchlo mobilizovateľné obyvateľstvo. Profesionálna armáda im sama osebe nestačí – potrebujú širokú zálohu z civilistov. A práve povinná vojenská služba je najrýchlejší spôsob, ako vytvoriť veľký počet vycvičených ľudí, ktorých možno v kríze povolať,“ uviedol Tomáš Šmíd.

Výbušný Balkán v hľadáčiku veľmocí. Ako Rusi zápasia s Európou o Albánsko a Severné Macedónsko? (ANALÝZA)

Litva sa k povinnej službe vrátila v roku 2015 v reakcii na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu v regióne, najmä na ruskú anexiu Krymu v roku 2014. Vláda vo Vilniuse nastavila vojenský systém tak, aby kombinoval povinnosť s určitými motivačnými prvkami. Časť mladých mužov nastupuje dobrovoľne a zvyšok je vyberaný, pričom služba trvá približne deväť mesiacov. Dokonca ani študenti vysokých škôl nemajú výnimku. Krajina sa snaží ľudí nalákať aj na finančné benefity, prípadne podporou pri návrate do civilného života.

Najnovší model zaviedlo Lotyšsko, ktoré od roku 2023 postupne obnovuje brannú povinnosť. Systém má flexibilnejší. Okrem klasického vojenského výcviku ponúka aj alternatívy, ako napríklad službu v národnej garde. Všetky tri pobaltské štáty sa snažia o vybudovanie širokej základne vycvičených občanov, aby v prípade potreby vedeli rýchlo mobilizovať.

Zvyšok je opatrný

Mimo krajín Pobaltia je už prístup k povinnej vojenskej službe výrazne rôznorodejší. Ostatné európske krajiny pristupujú k tejto téme opatrnejšie. Mnohé z nich síce reagujú na zhoršené bezpečnostné prostredie, no návrat ku klasickým odvodom zatiaľ nevnímajú ako jediné či najideálnejšie riešenie. Hľadajú skôr kompromisy medzi profesionálnou armádou a širšou mobilizačnou základňou.

Kedysi bývala silná a vplyvná, dnes ju oslabujú globálne konflikty. Dostane sa OSN späť na vrchol? (ANALÝZA)

Typickým príkladom je Nemecko, ktoré povinnú vojenskú službu zrušilo v roku 2011. Po ruskej invázii na Ukrajinu sa však diskusia o vojenskej pripravenosti výrazne posunula aj tu. Berlín zavádza nový model čiastočnej povinnej vojenskej služby. Všetci muži nad 18 rokov sa musia registrovať a vyplniť dotazník o svojich schopnostiach. V nasledujúcich rokoch sa potom vyberú vhodní kandidáti. Cieľom je posilniť armádu. Ak by sa to však nepodarilo, parlament by sa mohol rozhodnúť o zavedení povinných odvodov.

Na severe Európy sa presadzujú hybridné modely. Švédsko obnovilo selektívnu brannú povinnosť, pri ktorej štát vyberá len časť populácie na základe potrieb armády. Nórsko ide ešte ďalej a kombinuje povinnosť s dôrazom na motiváciu a kvalitu, pričom služba sa týka mužov aj žien.

Osobitnú pozíciu má Poľsko, ktoré síce klasické odvody zatiaľ neobnovilo, no výrazne investuje do dobrovoľného vojenského výcviku a budovania záloh. Štát sa snaží prilákať mladých ľudí finančnými stimulmi aj kariérnymi výhodami.

Európa sa už nemôže spoliehať na ostatných. Musíme sa postarať sami o seba, a to najmä v energetike (ROZHOVOR)

Tvrdší postoj zaujalo aj Chorvátsko, ktoré po takmer dvoch desaťročiach obnovuje povinnú vojenskú službu. Po jej zrušení v roku 2008 sa krajina spoliehala na profesionálnu armádu, no zhoršujúce sa bezpečnostné prostredie v Európe viedlo k zmene prístupu. Nový model je však výrazne miernejší než v minulosti. Namiesto dlhodobej služby ide o približne dvojmesačný základný výcvik pre mužov po dovŕšení 18 rokov. Štát sa tiež snaží službu prepojiť s praktickými benefitmi. Absolventi môžu získať výhody pri uplatnení v štátnej správe či vo verejnom sektore, čím vláda reaguje na prirodzenú nepopularitu opatrenia. Civilná alternatíva bude predostretá tým, ktorí povinný vojenský výcvik odmietnu.

U nás vojenčina nehrozí

V súčasnej situácii na Slovensku, najmä z politického hľadiska, povinná vojenská služba reálne nehrozí. Politické elity si totiž vybudovali imidž ochrancov pred vojnou a konajú v mene ochrany občanov Slovenska, hoci na to majú minimálny až takmer nulový vojenský potenciál. „Aj v rámci NATO patríte skôr medzi čistých prijímateľov bezpečnosti než jej aktívnych poskytovateľov,“ vyjadril sa pre HN Pavel Havlíček, analytik z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.

Kyjev ma naučil zvládať neustálu hrozbu útoku. Základom prežitia je princíp dvoch stien, tvrdí šéfka úradu EIB

To, či sa podobná diskusia naplno otvorí aj na Slovensku, bude závisieť nielen od vývoja za našimi hranicami, ale aj od ochoty spoločnosti prijať, že obrana štátu niečo stojí. A to nielen peniaze, ale aj osobné nasadenie. Ešte vlani ministerstvo obrany prezentovalo projekt Národných obranných síl, ktoré predstavujú novú formu dobrovoľnej účasti na obrane štátu. Cieľom tejto iniciatívy je posilniť odolnosť republiky, pripraviť obyvateľov na riešenie krízových situácií a súčasne im poskytnúť atraktívne benefity, odbornú prípravu a zručnosti využiteľné v civilnom aj profesionálnom živote.

Európa sa možno nevracia presne tam, kde bola pred desaťročiami. Je však zrejmé, že obdobie, keď si mohla dovoliť brať bezpečnosť ako samozrejmosť, sa končí.

Aj takto vyzerali v Budapešti oslavy víťazstva maďarskej opozičnej strany Tisza v nedeľňajších parlamentných voľbách. Politické zoskupenie budúceho premiéra Pétera Magyara suverénne prevalcovalo Fidesz dlhoročného lídra krajiny Viktora Orbána.

Náskok takmer 15 percentuálnych bodov zaistil Tisze ústavnú väčšinu, vďaka ktorej bude môcť jednoduchšie presadzovať radikálne zmeny.

„Dnes je nádherný deň pre každého Maďara. Režim, ktorý tak dlho okupoval našu krajinu, sa skončil,“ vyhlásil Magyar pred desaťtisíckami svojich priaznivcov, ktorí sa v nedeľu večer zišli na budínskej strane Dunaja.

Rekordná účasť

Zdrvujúce víťazstvo opozičnej strany predpovedali všetky predvolebné prieskumy. O veľkej mobilizácii Maďarov svedčila v priebehu celého hlasovacieho dňa vysoká účasť.

Marihuana, eutanázia aj potraty. Uruguaj je mekkou juhoamerického progresivizmu, láka milióny ľudí (REPORTÁŽ)

Už pri prílete na medzinárodné letisko Jorgea Cháveza je vidieť, aké veľké sociálne rozdiely tu medzi obyvateľmi sú. Letisko sa nachádza 13 kilometrov od centra hlavného mesta Limy. Pristanete teda v susednom Callao, ktoré je považované za najnebezpečnejšie a mimoriadne rizikové.

Kradnutie sa tu považuje za jeden z bežných spôsobov obživy. Je teda samozrejmosťou, že hotely v okolí či súkromné ubytovania, kam by ste za bežných okolností mohli prísť pešo, ponúkajú transfer.

Šáhov syn alebo demokratická prezidentka? Znepriatelené iránske opozičné skupiny bojovali o Mníchov (REPORTÁŽ)

V nasledujúcich otázkach a odpovediach si prečítajte, ako Európa preberá líderskú pozíciu vo vojenskej podpore Ukrajiny, prečo sa rozhodla staviť na posilnenie svojich jadrových kapacít, aj či je ešte aktuálna hrozba ozbrojeného konfliktu o Grónsko.

1. Bude Európa zvyšovať pomoc Ukrajine?

Na pódiu konferenčnej sály mníchovského hotela Bayerischer Hof sa počas troch víkendových dní vystriedalo niekoľko lídrov, ktorých prejavy zarezonovali po celom svete. Medzi nimi patrili najmä ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a americký minister zahraničných vecí Marco Rubio.

Posilní Európa svoju jadrovú silu?

Práve rúcajúce sa transatlantické vzťahy, ktoré podkopáva svojou nevyspytateľnou politikou predovšetkým americký prezident Donald Trump, dominujú prejavom účastníkov najprominentnejšej bezpečnostnej konferencie vo svete. Nemecký kancelár Friedrich Merz dnes vo svojom popoludňajšom vystúpení na hlavnom pódiu zdôraznil, že Európa sa musí zbaviť závislosti od USA, ktorú si sama zavinila. Na to, aby sa jej to podarilo, musí vybudovať silný samonosný pilier Severoatlantickej aliancie. Potrebovať však bude väčšiu schopnosť jadrového odstrašenia. Na túto tému už Merz podľa vlastných slov odštartoval prvé rozhovory s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Práve Francúzsko je totiž v súčasnosti najsilnejšou jadrovou mocnosťou v Európskej únii.

V priebehu roka naozaj došlo k celkom zaujímavému posunu, ktorému zrejme pomohol prezident Trump. Je pravda, že ten o augustovom podpise hovorí ako o jednej zo svojich siedmich mierových dohôd, ktoré on osobne dojednal. Len, bohužiaľ, tá dohoda je typicky trumpovská. Aj preto znie krátka odpoveď na vašu otázku – nie, bohužiaľ, na Kaukaze mier stále nezavládol.

Prečo?

Môžeme si bližšie rozobrať, prečo je to tak. Spomenul by som dva najdôležitejšie faktory – tým prvým sú samotné vzťahy medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ktoré rozhodne nie sú ideálne. No a druhá vec, ktorej by som sa chcel povenovať a upriamiť na ňu pozornosť, je Gruzínsko, keďže aj to je veľmi dôležité v kaukazskom kontexte.

Čo teda augustová Trumpova dohoda priniesla, keď nie definitívny mier?

Donald Trump ju síce prezentoval tak, že sa mu oboch aktérov podarilo dotlačiť k mieru, ale v skutočnosti podpísali len dohodu týkajúcu sa vytvorenia koridoru z Azerbajdžanu do azerbajdžanskej enklávy Nachičevan cez územie Arménska. Jerevan a Baku sa pritom už v marci dohodli na znení rámcovej dohody, ktorá mala byť podpísaná v blízkej budúcnosti. Lenže od marca nám prešlo už dosť veľa mesiacov a stále nedošlo k jej podpisu.

Vieme, kedy by definitívne mohla byť podpísaná?

Ako o termíne možného podpisu mierovej dohody sa teraz hovorí o roku 2026. Avšak naďalej nie sú niektoré otázky medzi oboma krajinami definitívne vyriešené. Najmä Azerbajdžanu to umožňuje odsúvať podpis mierovej dohody na neskoršie. Pre Baku je totiž dôležité, aby primárne zahŕňala všetko to, čo chce od Arménska dosiahnuť.

Vravíte, že augustová dohoda je typicky trumpovská. Čo si pod tým môžeme predstavovať?

Trumpova administratíva ju oznámila s veľkými fanfárami, ale jej implementácia je zatiaľ do veľkej miery zaseknutá. Ako som už povedal, hlavnou myšlienkou Trumpovej dohody je to, že Arménsko umožní vybudovať cez juh svojho územia koridor, ktorý by prepájal hlavnú časť Azerbajdžanu s Nachičevanom. Ten sa nachádza na západ od Arménska, pričom je od Azerbajdžanu oddelený práve medzinárodne uznávaným...

A dnes si Brazília získava čoraz silnejšiu pozíciu ako rastúca ekonomická veľmoc – jeden zo zakladajúcich členov skupiny BRICS a lídrov takzvaného globálneho Juhu. „Brazília tvorí zhruba tretinu celkového hrubého domáceho produktu Južnej Ameriky. Zároveň ide z globálneho pohľadu o tretí najväčší rozvíjajúci sa trh na svete – po Číne a Indii. Krajina má do značnej miery diverzifikovanú ekonomickú štruktúru, kde dominuje poľnohospodárstvo a produkcia komodít ako káva či sójové bôby, ale i ťažba nerastných surovín, výroba a služby,“ píše vo svojej štúdii zameranej na ekonomický výhľad Brazílie analytická spoločnosť Focus Economics.

Prudký ekonomický rast

I vďaka tejto hospodárskej rozmanitosti, rýchlemu posilňovaniu strednej triedy a v neposlednom rade dynamicky rastúcej mladej populácii, keď vyše 40 percent ľudí má menej ako 30 rokov, má Brazília v nasledujúcich dvoch dekádach našliapnuté k solídnemu ekonomickému rastu. Dnes sa krajina nenachádza ani v prvej desiatke najväčších ekonomík sveta. A hoci sa v populačnom rebríčku bude najmä v dôsledku prudkého boomu obyvateľov v krajinách subsaharskej Afriky, v Juhovýchodnej Ázii či na indickom subkontinente prepadať, jej smerovanie v ekonomickej oblasti naberie presne opačnú trajektóriu. Do polovice aktuálneho storočia by Brazília mala byť ôsmym najväčším hospodárstvom sveta. Právom jej tak patrí titul budúci motor globálnej ekonomiky.

Reportér HN navštívil pred niekoľkými dňami výkladnú skriňu Brazílie – sedemmiliónové Rio de Janeiro. Isteže, tvrdiť po návšteve Ria, že ste spoznali celú Brazíliu, je nezmysel....

Azda najtypickejším príkladom je Vorarlbersko – najzápadnejšia rakúska spolková krajina zovretá medzi Švajčiarskom, Lichtenštajnskom a Nemeckom. Všetko je tu iné než na východe Rakúska. A to aj jazyk. Ten, kto ovláda iba školskú nemčinu – takzvanú Hochdeutsch –, môže mať problém. Najmä ak na trhu v Bregenzi alebo Dornbirne narazí na staršieho domáceho, ktorému zase príliš nejde spisovná nemčina. „Je pravda, že náš dialekt sa podobá skôr na švajčiarsku formu nemčiny. Aj vzhľadom na blízkosť tu Švajčiarov máme veľmi radi,“ vysvetľuje Christina Zarnhoferová z Österreich Werbung – rakúskeho úradu cestovného ruchu.

Osobitý ráz Vorarlberska

Vorarlbersko – alebo v originálnom nemeckom znení Vorarlberg – znamená doslova krajina pred Arlbergom, čo je významný horský masív oddeľujúci túto najodľahejšiu časť Rakúska od Tirolska. Práve okolo Arlbergu budete prechádzať, keď sa sem vypravíte autom alebo vlakom.

Zrejme aj táto geografická izolovanosť je dôvodom, prečo si Vorarlberčania dodnes zachovali svoje stáročné tradície. Nové trendy z Viedne si sem púšťajú len veľmi zriedka a neochotne. Veľkú väčšinu biznisu tu tvoria rodinné podniky, kde sa vedenie spoločnosti odovzdáva z generácie na generáciu. A ak si tu zakúpite na trhu alebo v turistickej kancelárii nejaký produkt, napríklad magnetku, hrnček či iný suvenír, môžete si byť istí, že je vyrobený práve tu, a nie niekde v Číne alebo Indii.

Nie je preto náhoda, že práve v 30-tisícovom Bregenzi, ktorý je hlavným mestom Vorarlberska, sa v polovici tohto roka konal druhý ročník Rakúskeho samitu o udržateľnom turi...

Argentína čelí mnohým výzvam, nielen regionálnym, ale aj globálnym. I keď sme dosť ďaleko od Blízkeho východu alebo Ukrajiny, tak sme s ostatným svetom bytostne prepojení, či už vďaka obchodu alebo rešpektovaniu spoločných hodnôt. A ak také režimy ako vidíme povedzme v Rusku uspejú so svojimi vojenskými a politickými cieľmi, nestabilita sa preleje aj do Latinskej Ameriky. Rusko je veľmi dobrý príklad – v súčasnosti vidíme jeho prítomnosť v Nikaragui, Kolumbii či vo Venezuele.

VEĽKÁ ANALÝZA: Vzostup globálneho juhu pod hlavičkou BRICS. Ako si protipól Západu posilňuje svoje pozície?

Situácia vo Venezuele eskaluje v poslednom období veľmi rýchlo.

Stačí, keď sa obzrieme za obdobím studenej vojny. Hlavným – a vlastne jediným – spojencom Sovietskeho zväzu v regióne Latinskej Ameriky bola vtedy Kuba. Moskva tu v tom čase mala jedného spojenca, dnes ich má hneď troch. Aj to dokazuje, že Rusi sú úspešní vo svojich snahách prenikať do Južnej Ameriky a získavať tu vplyv. Ani zďaleka to pritom nie je to jediná hrozba, ktorú pociťujeme v súvislosti s globálnou bezpečnosťou.

Toto je dosť komplexná otázka. Zhodnotiť odkaz Margaret Thatcherovej v roku 2025 je veľmi ťažké z jednoduchého dôvodu – akákoľvek odpoveď závisí od toho, či ju máte radi alebo nie. Čiže žiadna pravdivá a objektívna odpoveď v skutočnosti neexistuje. Buď Margaret Thatcherovú milujete a ste presvedčený o tom, že bola najväčšou političkou všetkých čias, alebo ju absolútne nenávidíte. Len veľmi málo ľudí sa v názore na ňu nachádza niekde uprostred.

Martin D. Brown je profesorom medzinárodnej histórie na Richmond American University v Londýne. FOTO: Richmond, The American International University in London

Skúsim sa teda spýtať inak. Ako by riešila problémy, ktoré v uplynulých rokoch doľahli na Britániu? Dokážete si napríklad predstaviť referendum o brexite pod jej vládou?

Táto otázka otvára tému, čo si Thatcherová vlastne myslela o Európe. Je veľmi ťažké čo i len si predstaviť, že by sa správala rovnako ako povedzme Boris Johnson. Napriek tomu jej postoj voči Európe ako celku bol veľmi zložitý. A to najmä pokiaľ sa bavíme o jej vzťahu voči samotnému Bruselu.

Máte pravdu v tom, že vývoj je naozaj veľmi rýchly. Dá sa povedať, že napreduje doslova každým týždňom – predovšetkým od roku 2022, keď vyšiel veľký jazykový model GPT3 od spoločnosti OpenAI. Zrýchlilo sa to tak veľmi, že nestíhame nachádzať uplatnenie pre všetky možnosti, kde by sa umelá inteligencia dala využiť. A teraz hovoríme aj o diagnostike v zdravotníctve. V súvislosti s tým, ako rýchlo sa tieto technológie rozvíjajú, nie je skrátka možné úplne všetko okamžite zaviesť do praxe. Určite tam teda dochádza k nejakému oneskoreniu. V každom prípade hlavne v zahraničí existuje veľmi veľký tlak na to, aby sa tieto technológie čo najrýchlejšie začali uplatňovať v praxi.

Ktoré krajiny sú v tomto smere lídrami?

V západnom svete najmä Spojené štáty a vo východnom Čína, Južná Kórea a Japonsko. Na druhej strane tak máme aj my na Slovensku možnosť vidieť, kam to celé speje. Môžeme tak naskočiť na už rozbehnutý vlak. Práve teraz je doba, keď by sme mali chytiť pevne opraty do rúk a snažiť sa využiť to, čo nám táto technológia ponúka.

Šéf kyberbezpečnosti na rezorte vnútra pre HN: Zločinci na webe využívajú proti deťom aj umelú inteligenciu

Ktoré choroby dokážeme pomocou umelej inteligencie diagnostikovať?

V súčasnosti sa vo svete v testovacej alebo v poloaplikačnej prevádzke uskutočňuje zo snímok pľúc alebo mozgu napríklad diagnostika rakoviny. Zo snímok mozgu možno takisto určiť Alzheimerovu chorobu. A keď máme napríklad sken či detailnú fotografiu sietnice, tak umelá inteligencia je na základe rozpoznávania obrazu schopná zachytiť nielen ochorenia zraku, ale aj kardiovaskulárne či neurologické ochorenia alebo diabetes. Zaujímavé pritom je, že umelá inteligencia je už dnes neraz lepšia než odborníci. Možno sa pýtate, ako je to vôbec možné. Je to dané najmä tým, že v nejednom prípade nemal lekár za celú svoju prax možnosť vidieť toľko snímok, ako umelá inteligencia dokáže preveriť v priebehu pár okamihov.

Ako ju „prinútite“ odhaliť choroby iba z tých snímok?

Jednoducho sa to sama naučí robiť. Keď sa celý proces dobre zmanažuje a umelá inteligencia dostane ako podklad veľké množstvo snímok, ktoré sú správne anotované, tak to nie je žiaden problém. Ak na nich uvidí povedzme pľúca, ktoré majú nejakú chorobu, prípadne boli zdravé, ale o rok sa už na nich vyskytli prvé príznaky rakoviny, tak bude vedieť, čo sa s tým pacientom deje. A keďže kvantita dát je veľmi vysoká, tak v parciálnych úlohách dokáže byť niekedy presnejšia ako lekár.

REPORTÉR HN NA CESTÁCH: Hornorakúsky Bad Ischl je mestečkom cisárovnej Sissi, soli a zázračných kúpeľov

V meste Niagara Falls na kanadskom brehu rieky sa rozhodol vybudovať múzeum, ktoré by pripomínalo jeho slávne kaskadérske kúsky. Na to však potreboval peniaze, ktoré chcel získať ďalším podobným činom. V januári 1985 sa tak nechal zhodiť vo svojom na červeno namaľovanom špeciálne vyrobenom sude z 55-metrovej výšky do vodnej nádrže v houstonskej aréne Reliant Astrodome. Sud sa však uvoľnil skôr, než bolo plánované, a Souček zomrel priamo v aréne ešte pred skončením šou. Dnes leží na brehu svojej Niagary – na cintoríne Drummond Hill v meste Niagara Falls.

Lákadlo pre samovrahov

Takýchto príbehov, či už so šťastným, ale v prevažnej väčšine s nešťastným koncom, zažili Niagarské vodopády od objavenia európskymi osadníkmi cez postupnú kolonizáciu až po vybudovanie turistického rezortu na brehu rieky stovky, či skôr tisícky. Podobne ako v Európe láka samovrahov parížska Eiffelova veža alebo na západnom pobreží Spojených štátov sanfranciský Golden Bridge, vo východnej časti severoamerického kontinentu sa práve Niagarské vodopády stali „obľúbeným“ miestom zúfalcov rozhodnutých štýlovo ukončiť svoj život.

Rekordne rastie podiel tých, čo ľutujú výsledok referenda o brexite z júna 2016, ktorý koncom januára 2020 viedol k vystúpeniu krajiny z Európskej úrovne. Zatiaľ čo v hlasovaní pred ôsmimi rokmi sa za odchod Británie vyslovilo 52 percent voličov a v nasledujúcom období sa tento podiel ešte zvyšoval, v polovici roka 2021, keď eufória zo získanej „slobody“ vyprchala a krajina sa zmietala v sérii politických kríz, došlo k definitívnemu obratu.

Britský veľvyslanec pre HN: V politike ľudia často čakajú na zázrak. A ten nepríde

Odvtedy narastá podiel Britov nespokojných s odlúčením od Únie a želajúcich si návrat do euroklubu. Podľa portálu statista.com dosahuje v súčasnosti ich počet asi 58 percent, kým rozhodnutie odísť naďalej podporuje necelá tretina voličov. Najviac ľudí – až 68 percent – je nespokojných s brexitom v rámci najmladšej vekovej kategórie 18 až 24 rokov. Naopak – najstaršia kategória vo veku 65+ si stojí za rozhodnutím odísť v 57 percentách oslovených voličov.

Hlavnou destináciou Írsko

Je preto prirodzené, že najmä mladí ľudia si hľadajú cestičky, ako z tejto nelichotivej a zhoršujúcej sa situácie uniknúť. Mnohí z nich neveria, že sa vládam v Londýne podarí v najbližšej budúcnosti vrátiť sa zrýchleným tempom späť do Únie. Napokon, samotní európski lídri ešte pred brexitom upozorňovali na to, že ak by sa Británia aj chcela v budúcnosti dostať naspäť, bude musieť prejsť rovnakým prístupovým procesom ako každý iný. A ten napríklad v prípade západného Balkánu trvá už viac ako dekádu.

Ekonomiku, obchodné trasy aj pracovné zameranie obyvateľov tejto často Rakúska dlhé stáročia formovala soľ, ktorá sa tu ťažila už pred siedmimi tisíckami rokov. Jej výroba a obchodovanie s ňou sa postupom času rozmohli až do takej miery, že soľ sa stala jedným z platidiel a hlavným vývozným artiklom. Pripomeňme, že ešte v 19. storočí, pred vynájdením chladničky či mrazničky, bolo nasolenie mäsa či ďalších druhov potravín jediným spôsobom, ako ho zakonzervovať. Napokon, i vďaka soli dostal celý región názov Salzkammergut, teda v preklade soľná komora. A túto komoditu tu dodnes prezývajú biele zlato.

REPORTÉR HN NA CESTÁCH: Na ostrove gejzírov, polárnej žiary a Björk. Island sa snaží udržať svoju osobitú tvár

Azda najpôsobivejší a najznámejší príbeh z tohto regiónu však napísal cisár František Jozef I. a Alžbeta Bavorská, ktorá do dejín vstúpila ako cisárovná Sissi. Ich láska sa začala v tunajšom kúpeľnom mestečku Bad Ischl, kde sa mladý párik prvýkrát stretol a cisár tu 18. augusta 1853 pri oslave svojich 23. narodenín požiadal vtedy 15-ročnú Sissi o ruku. Slováci tento príbeh veľmi dobre poznajú vďaka filmovej trilógii z 50. rokov minulého storočia, v ktorej Sissi stvárnila rakúska herečka Romy Schneiderová.

Príťažlivý 365 dní v roku

Toto všetko je však iba zlomok kultúry a histórie, ktoré návštevníkom ponúka tento región našich juhozápadných susedov. Aj preto Európska komisia zvolila práve Bad Ischl Salzkammergut za Európske hlavné mesto kultúry 2024. „Snažíme sa ho prezentovať ako región, kam chcú ľudia chodiť po celý rok. Nie iba v lete alebo v zime, ale aby nás vnímali ako zaujímavú destináciu aj mimo hlavných turistických období, teda na jar a na jeseň,“ vysvetlila pre HN Elisabeth Schweeger, umelecká vedúca projektu Bad Ischl Salzkammergut ako tohtoročného Európskeho hlavného mesta kultúry.

Katalánci sa tak usilujú šíriť svoje hodnoty a myšlienky aspoň prostredníctvom bohatej kultúry. Napríklad v podobe medzinárodného festivalu Aplec, ktorého 36. ročník sa uplynulý víkend uskutočnil v Prešove. Obyvateľom i návštevníkom mesta sa v priebehu troch dní predstavilo viac ako 600 umelcov a ochrancov tradícií tohto najbohatšieho španielskeho regiónu.

Vyše 80-tisícová metropola Šariša sa tak pripojila k mestám, v ktorých sa Aplec Internacional konal v uplynulých rokoch – k Villachu v rakúskej spolkovej krajine Korutánsko, moravskej Ostrave, rumunskému Temešváru či sardínskemu Algheru. Mimochodom, práve posledné spomínané mesto, ktoré dnes spolu s celou Sardíniou patrí Taliansku, je známe tým, že sa v ňom hovorí špecifickým dialektom katalánčiny. Priviezli ho sem ešte pred stáročiami katalánski námorníci.

V blízkosti Ukrajiny

A prečo práve Prešov? Zámerom Kataláncov je organizovať festival skôr v menších mestách, ktoré nie sú metropolami svojich krajín, zároveň však majú ambíciu prezentovať spolu s nimi ich vlastné tradície. I keď aj tu by sa našli výnimky – Applec hostila napríklad Budapešť či Kodaň. „Prešov je v mnohom špecifický, leží v blízkosti dvoch hraníc – ukrajinskej a poľskej,“ približuje pre HN Krystyna Schreiberová, šéfka delegácie katalánskej vlády v strednej Európe so sídlom vo Viedni. V podstate ide o ambasádu, ktorá má na starosti aj Slovensko. No tým, že Katalánsko – aspoň zatiaľ – nie je samostatná krajina, a teda nemá so Slovenskom, ktoré ho uznáva ako súčasť Španielska, nadviazané oficiálne diplomatické vzťahy, nemôže byť táto delegácia nazývaná ako veľvyslanectvo. Podobný je prípad Taiwanu, ktorý uznávame ako súčasť Číny. V Bratislave tak funguje taiwanské zastúpenie pod názvom Tchajpejská reprezentačná kancelária, hoci jej šéf David Nan-yang Lee je vzhľadom na svoju celoživotnú diplomatickú kariéru titulovaný ako veľvyslanec.

Patrí medzi najbohatšie regióny Španielska. I preto Katalánsko na nezávislosť zatiaľ len čaká (reportáž)

Prešov, Ostrava, Villach či Turín tvoria v mnohých ohľadoch akýsi protipól Bratislavy, Prahy, Viedne a Ríma. A podobne je na tom aj Barcelona, ktorá v rámci Španielska neraz čelí rôznym formám „madridocentrizmu“. Inými slovami, centrálna španielska vláda často rozhoduje aj o veciach, ktoré by mali byť v plnej réžii Kataláncov.

Emócie sa začínajú hrotiť hneď po úvodnom hvizde hlavného rozhodcu Filipa Glovu. Prakticky okamžite vstúpili do akcie „pyrotechnické jednotky“ fanúšikov, ktorí odpálili prvé svetlice. A zhruba po štvrťhodine hry vtrhli na ihrisko chuligáni oboch táborov. Začala sa bitka, po ktorej niekoľko ľudí zostalo v bezvedomí ležať na trávniku a oživovať ich museli záchranári. Rozhodca Glova zápas prerušil a neskôr predčasne ukončil.

Výsledok – zápas sa napokon skončil kontumačným víťazstvom Slovana 0:3 s odôvodnením, že Spartak nezvládol jeho organizáciu – nie je v tomto prípade dôležitý. Zábery neuveriteľnej brutality, keď fanúšikovia v kuklách kopali do hlavy bezvládne ležiaceho rivala, obleteli nielen slovenské, ale aj zahraničné médiá. Až neskôr – z diskusií na fanúšikovských stránkach a na účtoch sociálnych sietí – vyšlo najavo, že najbrutálnejšie si nepočínali ani tak Slováci, ako skôr ich kamaráti zo spriatelených ultras a hooligans skupín zo zahraničia, najmä Poliaci a Česi. V prípade Spartaka Trnava išlo o chuligánov podporujúcich Baník Ostrava a GKS Katowice, za Slovan zase „bojovali“ fanúšikovia Wisly Krakov či rakúskej Austrie Viedeň.

A práve Krakovčania z tábora Wisly, ktorí sú aj v poľskom ultras prostredí považovaní za jedných z najtvrdších, sa do Trnavy vracajú už tento týždeň. Tentoraz nie ako pomocná sila Slovana, ale ako hlavný aktér úvodného zápasu tretieho predkola kvalifikácie UEFA Konferenčnej ligy. A spolu s nimi sa do malého Ríma chystajú v hojnom počte aj ich kamaráti zo Slovana Bratislava.

Na zaistení bezpečnosti pred zápasom a počas neho spolupracujeme so všetkými bezpečnostnými zložkami, ktoré budú dohliadať na bezpečnosť v okolí štadióna. Zároveň bude zabezpečená SBS priamo na štadióne. Dôležité je pripomenúť, že pred vstupom na štadión budú prebiehať trojstupňové kontroly, to znamená kontrola zhody údajov na vstupenke s údajmi na doklade totožnosti, QR kód – vstup cez turnikety, ako aj bezpečnostná prehliadka SBS.

Pavol Popovec je PR manažérom Spartaka Trnava. FOTO: FC Spartak Trnava

Ako je zaistené, že sa do sektorov pre domácich nedostanú fanúšikovia Slovana Bratislava, ktorí majú družbu s Wislou Krakov?

V súčasnosti sa však o Katalánsku azda najviac hovorí v súvislosti s jeho úsilím získať čo najviac nezávislosti od Španielska. V roku 2017 sa dokonca uskutočnilo referendum o odtrhnutí, ktoré však Madrid prekazil a jeho iniciátorov tvrdo potrestal. Viacerí katalánski predstavitelia skončili za mrežami – vrátane bývalého ministra zahraničných vecí Raula Romevu. „Naše špecifikum spočíva v tom, že my sa o nezávislosť nesnažíme násilím, ale pokojnou cestou, napríklad presadzovaním katalánskej kultúry a jazyka. Skvelým príkladom je oslava sviatku Sant Jordi, teda svätého Juraja, ktorá sa každý rok koná 23. apríla. Je to sviatok kníh a ruží – muži dávajú ženám ruže a ony im to vracajú knihami. Po celej Barcelone i ďalších katalánskych mestách sú vtedy stovky stánkov, v ktorých si môžete kúpiť knihu a často si ju nechať podpísať od jej autora,“ vysvetľuje pre HN Martí Estruch Axmacher, šéf komunikačného oddelenia katalánskej organizácie Diplocat podporujúcej kultúru tohto takmer osemmiliónového regiónu.

San Jordi je tak akousi variáciou Valentína – ktorého Katalánci takmer vôbec neuznávajú. Avšak s oveľa hlbším významom a kultúrnymi prepojeniami.

Zamatový rozvod? Nehrozí

Pozrime sa však najskôr na to, prečo Španieli – rozumej vláda v Madride – nechcú o akýchkoľvek separatistických snahách Kataláncov ani počuť. Jedným z hlavných dôvodov je nepochybne ekonomika. Kým hrubý domáci produkt dosahoval predvlani v Katalánsku viac ako 31 500 eur, španielsky priemer dosahoval iba 25 500 eur. Katalánska ekonomika rastie rýchlejšie než celkovo španielska, výrazne lepšie ukazovatele sú v zamestnávaní a presadzovaní žien na trhu práce, v školstve i v zdravotníctve.

Pre Španielov by bola katastrofa, keby si takúto „pokladnicu“ kráľovstva nechali len tak odísť. A práve to Kataláncov hnevá. „Každý národ potrebuje svoj vlastný štát, ktorý bude konať v jeho prospech, a nie proti nemu. A španielsky štát ide proti želaniam, záujmom, požiadavkám a vôli ľudí v Katalánsku,“ uviedol ešte pred svojim zatknutím v rozhovore pre HN Raul Romeva.

Z Ceausescovho chudobinca Európy sa stáva tiger Balkánu. Čo ho ženie k prosperite?

Súčasná katalánska vláda odmieta akékoľvek násilie či konfrontáciu s Madridom. Keď však Katalánci postavia na sviatok svätého Jordiho uprostred veľkých dopravných tepien ako je La Rambla, Avinguda Diagonal alebo Passeig de Gràcia celé kilometrov stánkov s knihami, takmer všetky sú vyzdobené červeno-žltými katalánskymi vlajkami. Tie sú spolu s vlajkami Európskej únie takisto jediné vyvesené na úradoch – potrvá vám dlhší čas, kým vôbec nájdete španielsku zástavu.

Romeva i ďalší katalánski predstavitelia prišli svojho času do Bratislavy, aby tu so slovenskými kolegami hovorili o pokojnom rozdelení Československa – a možnej inšpirácii pre Kataláncov. Mnohí sú však voči tejto paralele skeptickí. „Zamatový rozvod, ako sme videli na príklade Česka a Slovenska, je možný iba vtedy, ak sa obaja partneri navzájom rešpektujú a považujú za rovnocenných. To však nie je náš prípad. Španielska vláda nás za rovnocenných rozhodne nepovažuje,“ pripomenul pre HN popredný katalánsky novinár a spisovateľ Andreu Claret.

Niektorí Katalánci majú ostatným krajinám Európskej únie za zlé, že po masových represáliách, ktoré nasledovali po referende o nezávislosti z prvého októbra 2017, nedali španielskej vláde najavo svoj nesúhlas a pobúrenie. Katalánsky parlament bol na základe nariadenia z Madridu okamžite rozpustený. Nepokoje otriasali územím tohto autonómneho spoločenstva aj v roku 2019, keď sa za mrežami ocitlo hneď niekoľko katalánskych lídrov.

Rapper za mrežami

Dnes chce cestu k nezávislosti riešiť násilnou cestou len málokto, a už vôbec nie katalánski lídri. Tí však zároveň odmietajú, aby Madrid pri katalánskej otázke využíval súdnu moc. „Tento dlhý politický konflikt musia vyriešiť politické inštitúcie a nie súdy. A neurobí to nikto za nás, ani Európska únia. Dohodu musíme nájsť predovšetkým my sami, teda vlády v Barcelone a v Madride,“ upozorňuje pre HN Pere Almeda, riaditeľ kultúrneho inštitútu Ramon Llul v Barcelone.

Najhoršie to Katalánci mali počas vlády fašistického diktátora Francisca Franca, ktorá trvala od roku 1939 až do jeho smrti v novembri 1975. Vtedy boli prenasledovaní a prísne trestaní už len za používanie svojho jazyka. Za rozširovanie separatistických a protišpanielskych publikácií hrozila smrť. Mnohí disidenti boli popravení. „Samozrejme, dnes taká cenzúra ako kedysi nie je. Nikto vám nezakáže písať knihy vo vašom jazyku. Robia to však oveľa sofistikovanejšie – napríklad dajú granty iba na knihy v španielčine. Známy je tiež prípad katalánskeho rappera Pabla Haséla, ktorý je vo väzení už viac ako tri roky. Iba za to, že vraj vo svojich textoch urážal španielskeho kráľa a celú panovnícku rodinu,“ vysvetlila pre HN Laura Huerga, prezidentka katalánskeho PEN Clubu.

Vitajte na Balatone: Okúste chute, vône, históriu aj umenie Maďarska na jednom mieste

Zaujímavosťou je, že katalánskym jazykom, ktorý je bližšie k francúzštine či taliančine než k samotnej španielčine, sa dohovoríte aj na Baleárskych ostrovoch, teda na Mallorke, Menorke, Ibize a Formentere. A svojský dialekt katalánskeho jazyka sa používa aj vo Valencii, ktorá je hlavným mestom rovnomennej provincie. „Samozrejme, my v Katalánsku držíme spolu s Baleárčanmi aj Valencijčanmi. Navzájom sa napríklad podporujeme pri žiadostiach o granty na vydávanie kníh,“ zdôrazňuje Víctor Garcia Tur, spisovateľ a viceprezident katalánskeho PEN Clubu.

Naši východní susedia podnikli v uplynulých dňoch útoky hneď na niekoľko lodí, ktorými Rusi zásobujú svoju armádu, respektíve zaisťujú jej bezpečnosť z mora. „Tieto námorné akcie sú s najväčšou pravdepodobnosťou súčasťou premyslenej kampane zameranej na vytvorenie podmienok vhodných na spustenie rozsiahlejších ofenzívnych operácií,“ píše vo svojej najnovšej analýze americký Inštitút pre štúdium vojny. Ten od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári minulého roka pravidelne monitoruje dianie na bojovom poli a analyzuje vývoj situácie.

Prečítajte si, k akým scenárom môže v najbližšom období dôjsť v konflikte medzi Ukrajinou a Ruskom.

1. Rozleptanie ruskej zásobovacej infraštruktúry

Scenár, ktorý si azda najviac želá západný svet, je zvyšujúca sa prevaha ukrajinskej armády na bojovom poli, a to pokiaľ možno s minimálnymi stratami. V snahe zabrániť obetiam z radov svojich vojakov sa Ukrajinci spoliehajú najmä na používanie dronov. Minulý týždeň zaútočili námorným bezpilotným strojom na loď ruskej čiernomorskej flotily na základni v prístavnom meste Novorossijsk. Plavidlo Olenegorskij Gorňak bolo po útoku vážne poškodené. Podľa ukrajinských tajných služieb už nie je schopné zapájať sa do ruských bojových operácií. „Ukončíme prítomnosť ruskej flotily v Čiernom mori, kde Ukrajina zaistí slobodu a bezpečnosť pre svetový obchod,“ citovali médiá slová Mychajla Podoľaka, poradcu prezidenta Volodymyra Zelenského.

Vo svete Ötziho

Keď v polovici septembra 1991 objavili náhodní turisti na ľadovci Schnalstal na hraniciach medzi Rakúskom a Talianskom zamrznuté telo muža, spočiatku nič nenasvedčovalo tomu, že sa schyľuje k absolútnej archeologickej senzácii. Privolaní policajti si mysleli, že ide o muža, ktorý zomrel nanajvýš pred niekoľkými desiatkami rokov.

Ötztal patrí medzi obľúbené turistické destinácie rakúskeho Tirolska. FOTO: Pixabay

Dokonca hrozilo, že telo neznámeho pochovajú. Až privolaní odborníci zistili, že múmia patrí mužovi žijúcemu približne pred 5 300 rokmi. Múmia dostala podľa miesta nálezu prezývku Ötzi a stala sa celosvetovým fenoménom. „Podobné nálezy máme i v niektorých iných rakúskych údoliach či vo Švajčiarsku, ale určite nie v takomto zachovanom stave a v takejto nadmorskej výške. Je to úplný unikát,“ uviedol Walter Leitner, profesor histórie a archeológie na Innsbruckej univerzite.

Viac sa o živote i osudoch nášho najznámejšieho predka z obdobia eneolitu dozviete v Ötziho dedinke vybudovanej v trojtisícovej tirolskej obci Umhausen.

Tie dáta sa menia každým dňom. Stále počúvame, že nejaký podnik to už nezvládol a musel zatvoriť. Či už pre nedostatok personálu, alebo pre nedostatok dopytu. Z našich informácií však vieme vyčítať, že veľká časť trhu – najmä mimo Bratislavy – sa pohybuje zhruba na 60 percentách bežných obratov.

Čo z toho vyplýva?

Že z dlhodobého hľadiska ide o neudržateľný trend. Podniky pri takýchto obratoch nie sú schopné pokrývať ani svoje bežné režijné náklady, nieto ešte splácať záväzky z čias pandémie, respektíve sa sústrediť na akýkoľvek rozvoj. Od marca je stopnutá akákoľvek ...

Grécki hotelieri jasajú a takému vysokému záujmu o ich krajinu ani nechcú veriť. Atény už v apríli pripomínali šťastné roky vrcholov sezóny. Nezaostala ani metropola našich západných susedov. Ak si niekto pred Veľkou nocou neobjednal hotel, neskôr už nemal šancu zohnať ubytovanie, bolo jedno, či za lacný alebo drahý peniaz. Slováci nie sú výnimkou a vyraziť si za hranice všedných dní láka viac ako inokedy.

Aj v krajine pod Tatrami v segmente cestovného ruchu panujú pozitívne očakávania, hoci zatiaľ opatrné. Veď vlaňajšok preň dopadol ešte horšie ako v prvom roku pandémie. Počet domácich návštevníkov padol o viac ako 40 percent, zahraničných dokonca až o 75 percent.

Krízu zažíva predovšetkým kúpeľníctvo. Záujem domácich o pobyty v kúpeľoch na prežitie týchto zariadení nestačí. V čase pandémie a momentálne vojny prišli o ťažiskové príjmy od zahraničných návštevníkov, predovšetkým z Ruska, Bieloruska a Ukrajiny....

Po dvoch rokoch covidu a špeciálnych režimov konečne bez obmedzení, čo nám dáva nádej na úspešnú sezónu. Je však veľmi dôležité, aby nám Slováci prejavili dôveru a okrem zahraničných destinácií vyhľadávali aj domáce zariadenia. Kľúčové je aj to, či sa nám podarí získať naspäť zahraničnú klientelu, ktorú vo veľkej miere odradili obmedzenia zavedené minulý rok....

V letnej sezóne očakáva aspoň čiastočný návrat zahraničnej klientely a to najmä z Českej republiky, krajín Európskej únie a Izraela.

Pred pandémiou tvorila masu 31-tisíc až 37-tisíc pacientov. V roku 2020 hranicu Slovenska prekročili len 8700 z tohto počtu, presné údaje z vlaňajška ešte nie sú známe Podiel pacientov z krajín bývalého Sovietskeho zväzu nebol dominantný a na tento trh sa orientovali len dve-tri kúpeľné zariadenia....

Od konca roka, kedy sme začali ponúkať first minute zľavy. Klienti začali - z logických dôvodov –

reagovať vo väčšom počte ako v pandemickom čase. Tieto štartovné zľavy skončili. Momentálne očakávajú last minute akcie.

Môžeme rátať so zmenou preferencií klientov?

Tie sa nemenia ani po pandémii. Lídrom na trhu zostáva Turecko s veľmi vyrovnaným pomerom ceny a kvality. Tiež európske krajiny sa držia v tradičnom móde. Zmenou oproti minulosti je spestrenie ponuky slovenských cestovných kancelárií do exotiky. Pravdaže takéto zájazdy mali v svojom portfóliu aj predtým, ale väčšinou sa odlietalo z Viedne, prípadne Prahy. Vďaka zvýšenému záujmu klientov sa začali objavovať v ponukách charterové lety aj priamo z Bratislavy.

Slováci asi bažia po zahraničí po dvoch rokoch uzavretia v domácich destináciách.

Nielen oni. Rovnako na tom je celá Európa, všetci potrebujú zmeniť prostredie. Tí, čo boli zvyknutí na more jednoducho potrebujú vycestovať. Všetky destinácie hlásia zvýšený záujem. Otázka je, ako to celé dopadne.

Prečo tie obavy?

Veľkým otáznikom zostáva ruská klientela. Vypadne vo veľkom počte a zamieša karty. O to väčší záujem Európanov bude cestovať do uvoľnených destinácií. Typickými boli Turecko, sčasti grécke ostrovy.

Ale asi bez diskusie zostáva, že hlavným ťažiskom zostáva pre našinca zahraničie?

To je na zváženie. Pandemická doba otvorila možnosti v rámci Slovenska a cestovné kancelárie sa začali obzerať po možnostiach spolupráce na domácom trhu. A v tomto duchu budú ponúkať aj oveľa viac domácich produktov. Aj v SACKA - Slovenskej Asociácií cestovných kancelárií a cestovných agentúr – máme v pláne podporovať domáci cestovný ruch. Chceme ponúkať podobné balíky ako zahraničie. Tam je úplne b...

Pritom brázdia krajinu pod Tatrami nielen na sedačkách železničných vagónov, ale bez zveličovania ich pozná celá planéta. Prvýkrát zdobili oficiálnu kolekciu našej výpravy na olympijských hrách v Londýne pred desiatimi rokmi. Neskôr nechýbali na ďalších troch olympiádach – v Soči, Riu de Janeiro a juhokórejskom Pjongčangu. Nehovoriac už o tom, že nezabudnuteľné ornamenty tvoria dizajn potravinových obalov i módnych oblečení.

Toto všetko však nebráni tomu, aby dedina stála na kraji priepasti zániku. Za jej humnami máta nielen hrozba spájania samospráv, ale občas sa nad ňou zablys...

Kauza termálneho kúpaliska naplno prepukla minulý rok po príchode desiatok príslušníkov enviropolície. Zistili rozsiahle porušovania ochrany životného prostredia, ku ktorým sa pridružili podozrenia z podvodov s platbami, neoprávneným čerpaním a využívaním vody, čarovaním s dokumentáciou. Korunu všetkému nasadili vyhlásenia ministerstva životného prostredia o alarmujúcom prekročení limitov rádioaktivity.

Keď sa Podhájskej podarilo úspešne povytŕhať všetky klince z chystanej rakve, v januári tohto roka kúpalisko otvorilo pre verejnosť svoje termálne bazény. To však ešte možno len niekto tušil, že o pár mesiacov sa na stôl Okresného úradu v Nitre pristane protest prokurátora. A patálie pokračujú....

Seniori v pohybe

V polovici mája sa ručička teplomeru tvári, akoby sa pripravovala na atakovanie tridsať stupňov Celzia. Ešte prekvapujúcejší je však pohľad do termálnych bazénov v pracovnom dni, navyše ešte len v predpoludňajších hodinách. Nepraskajú vo švíkoch, ale vzhľadom na dátum sa v nich plahočí ľudí viac než dosť.

Vojna na Ukrajine spôsobila, že niektoré výcvikové úlohy prípravy sme vykonali skôr, ako sme plánovali. Najmä v odbornej príprave štábov sme už od konca novembra minulého roka vykonávali aktivity, ktoré nám umožnili dostatočne sa pripraviť na akýkoľvek scenár vývoja krízy na Ukrajine.

Zmení sa status quo ozbrojených síl?

Základné sa nemusí zásadne meniť. Zmenou však pravdepodobne prejde pohľad vojenských teoretikov na stratégiu a taktiku vedenia konvenčných vojenských operácií. Sledujeme, ako sa správajú ruské a ukrajinské vojská a podľa toho budeme analyzovať naše prístupy k plánovaniu a vedeniu vojenských operácií, a to aj vzhľadom na ekonomické a vojenské možnosti Slovenska. So špeciálnym záujmom sledujeme integráciu teritoriálnej obrany do operácií špeciálnych síl, ktorá sa ukazuje ako veľmi efektívna. Odpor na okupovaných územiach je extrémne dôležitý.

Ťažkou mechanizovanou brigádou sme mali disponovať v roku 2018, termín sa posunul na rok 2030. Skráti sa?

Predpokladám, že tento aliančný záväzok sa nateraz zásadne nebude meniť. Aj tu však platí, že obranné plánovanie NATO bude musieť reagovať nielen na zmenu statusu quo v našom regióne, ale aj na poznatky o vedení konvenčných vojenských operácií. Zdá sa, že mobilita je priorita aj pred balistickou ochranou.

Krajina sa v dlhodobom časovom horizonte stane východným krídlom NATO. Čo z toho pre nás vyplýva?

Východným krídlom sme boli už aj pred vojnou, len to tak vo verejnosti nerezonovalo. V rámci Aliancie sme však takto boli vnímaní. Agresia Ruska rozdáva v našom regióne karty nanovo a tomu sa musí prispôsobiť aj rozvoj ozbrojených síl.

To znamená aj zvyšovanie financií...

... Osobne si neviem v tejto novej situácii predstaviť, že budeme každý rok čeliť škrtaniu financií na prevádzku alebo na rozvoj ozbrojených síl. Takisto si budeme musieť privyknúť na fakt, že na obrane sa popri našich vojakoch budú trvalo podieľať aj naši spojenci s tým, že nám takpovediac za stravu a ubytovanie poskytnú vlastné moderné a drahé zbraňové systémy.

Budú u nás vojenské základne?

Každé vojenské letisko, každé kasárne sú vojenskou základňou. Verejná diskusia veľmi nešťastne démonizovala toto pomenovanie a stále dookola sa z toho robí akýsi strašiak. Kto sa obáva základní? Miestni obyvatelia, ktorí tam nachádzajú pracovné príležitosti? Podnikatelia a živnostníci, ktorí profitujú z kúpnej sily slovenských a spojeneckých vojakov v inak ekonomicky slabo rozvinutom regióne? My a ani naši zahraniční kolegovia nie sme pre nikoho hrozbou. Naopak, sme zárukou bezpečnosti Slovenska a prispievame k jeho rozvoju a prosperite.

Uvažujete nad návratom základnej vojenskej služby?

Tá je minulosťou. Návrat k nej by nám príliš nepomohol zvýšiť bojaschopnosť. Povinná vojenská služba okrem iného znamená veľmi časté výmeny personálu a náklady by boli príliš vysoké. Viac musíme investovať do záloh. Prehodnotiť systém ich tvorby, následne ich musíme vyzbrojiť a zvýšiť intenzitu ich výcviku. V neposlednom rade musíme investovať aj do ich dostupnosti v prípade krízy.

 Ak má nejaký vplyv na budovanie spoločnej európskej obrany, tak skôr v pochopení toho, aké strategické je transatlantické partnerstvo. Európska obrana je ambiciózna a určite bloku prinesie – keď začne byť funkčná – mnoho dôležitých výhod. Avšak v súčasnosti je stále takpovediac v plienkach, na rozdiel od transatlantickej úrovne.

Čo všetko jej chýba?

 Neexistujú štruktúry riadenia, koordinácia je slabá. Samozrejme, chýbajú kľúčové technológie, schopnosti i kapacity. Nemyslím si teda, že vojna na Ukrajine závažne zmenila dlhodobý trend. Ak niečo, tak poukázala na dôležitosť toho, že prípravy k funkčnej európskej obrane musia pokročiť a zrýchliť a že bez transatlantickej spolupráce vrátane USA, Kanady a Veľkej Británie to ...

 „Paralelné vyzbrojovanie obidvoch brigád, strednej aj ťažkej mechanizovanej, zákonite povedie k predĺženiu času a finančnému preťaženiu. Zásadne potrebujeme modernizovať spravodajstvo a prieskum na všetkých úrovniach.“

 Tie budú fungovať len vtedy, keď vojská budú vybavené technikou, schopnou plne využiť tieto informácie. Stačí sa napríklad pozrieť na spôsob riadenia paľby ukrajinského BT4 a našich bojových veží Turra 2 so starým sovietskym 30 mm kanónom.

 Macko je presvedčený: „Budúcnosť je v programovateľnej munícii, súbežnom a zároveň presnom ničení viacerých cieľov naraz a delostreleckej munície s koncovým navedením...

 O tri desaťročia neskôr z televíznych obrazoviek vystupuje iná vojna, pravdaže, v upgradovanej forme. Dennodenne pribúdajú na bojiskách kvantá novej i starej techniky, rovnako ako obete vražednej vojny.

 Bytostne sa dotýka predovšetkým Ukrajiny, no mení aj pohľady Slovákov. Svet i demokracia akoby sa začala točiť podľa inej osi. Ak by ešte žil jeden z členov skupiny Beatles John Lennon, najskôr by zopakoval ono svoje povestné „všetko je inak“.

Nové formy

Už Náhorný Karabach spred šiestich rokov, keď prepukli ťažké boje medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ...

Na trupe má nenápadne namaľované preškrtnuté písmeno Z. Keď stroj začneme fotografovať, z domu na vedľajšej ulici vybehne chlap a začne po nás ziapať: „Nefotografujte tú stíhačku! Alebo ju podpáľte!“ Jeho posolstvu vôbec nerozumieme, no keď sa zúrivcovi vyberieme v ústrety, zmizne za dverami domu. Na Sliači niečo visí vo vzduchu.

Dôvodom je aj dohoda o obrannej spolupráci Slovenka a USA, ktorú parlament odsúhlasil ešte vo februári. Vo virvare vojnových šialenstiev si na ňu pomaly nikto nespomenie. Nie však na Sliači.

Budúci týždeň sa jeho mestské zastupiteľstvo bude na svojom zasadnutí zaoberať petíciou občanov. Tí od neho žiadajú, aby vyhlásilo referendum a „podniklo všetky zákonné opatrenia k tomu, aby zabránilo umiestneniu vojenskej základne USA“.

Ponechajme nateraz bokom právnické kľučky o tom, či vypísanie referenda je v takomto prípade vôbec možné. Medzičasom na Sliač prišli dve stovky príslušníkov nemeckej a holandskej armády. Dotiahli so sebou systém protivzdušnej obrany Patriot. A vyvolali ďalšiu vlnu zdesenia.

Pusto ako po bombardovaní

Petíciu podpísalo približne 1 600 nespokojencov. Na mesto obsahujúce päť tisíc duší celkom slušný výkon. Keď sme v ňom skúmali vox populi, nenašli sme dokonca jedinú, ktorá by jednoznačne schvaľovala tak zmluvu, ako aj Patrioty.

V centre mestečka bolo pusto, akoby už bolo po bombardovaní. Osamelý muž čakajúci na autobus nám verklíkuje mantru o Sliači ako terči: „A preto je na muške aj Zvolen a Banská Bystrica,“ upozorňuje, „veď Rusi nás vyhlásili za nepriateľskú krajinu.“

Nevie, čo si má o tom všetkom myslieť. Prečo Orbánovi vyčítajú príklon k Rusku a pritom vyhral voľby? Skrátka je to príliš vysoká politika a jednoduchí ľudia do nej proste nevidia.

Žena s nákupnými taškami nás odbije slovami: „Ja som proti a petíciu som podpísala.“ Pravdaže, so svojím názorom je ochotná sa podeliť len anonymne, rovnako ako ostatní. „Nie som nadšený z toho, že nám Amíci budú lietať nad hlavami. To bude veselo a odzrkadlí sa to aj na pacientoch v kúpeľoch,“ pridáva svoju trochu do mlyna okoloidúci senior.

Podľa neho však obranu treba zabezpečiť, bohužiaľ, desaťročia sa nič nedialo a odrazu sa kompetentní zobudili. „Vojna je dobrá na to, keď sa niekto potrebuje zbaviť zbraní. Zbrojárstvo sa likviduje a obnovuje,“ dopĺňa muž.

Na ulici nevidno ani jediného vojaka cudzej armády. Do mesta chodia v civile a všimnú si ich akurát predavačky v obchode pri platení za tovar.

Podozrivý pokoj

„Momentálne je pokoj. Až podozrivý, ako ticho pred búrkou,“ zhodnocuje momentálnu situáciu primátorka Sliača Ľubica Balgová. „Prvotný ošiaľ z Patriotov a vojakov už prešiel.“ Podľa nej si všetci obyvatelia dobre uvedomujú, že Slovensko je členským štátom NATO, a nikto nemá výhrady, ak nás prídu chrániť príslušníci Aliancie.

Uvítala by najmä Čechov. Z éry Československa si ešte dobre pamätáme množstvo česko-slovenských manželstiev, ktoré vznikli po častých preveleniach vojakov do rôznych kútov republiky. Ostatne, „Čechoslováci“ na letisko prišli po odsune inej armády. Tej sovietskej.

„Ale nevidíme dôvod, prečo by sem mali prísť nejakí americkí vojaci navyše. Ďalších nepotrebujeme, veď zmluva s NATO obsahuje články o vzájomnej pomoci,“ tvrdí Balgová s tým, že svoj názor nekorigovala ani po tom, čo sa ruské tanky prevalili cez hranice Ukrajiny.

Podporí ho aj druhou negatívnou asociáciou súvisiacou s rokom 1968. Vcelku zvláštne prirovnanie. Najmä, ak si predstavíme, koľko Sliačanov by sa podpísalo pod protest proti „dočasnému“ pobytu sovietskych vojsk.

Ak by sa vtedy predsa len našla dáka hŕstka odvážlivcov, mohli by rátať hodiny do chvíle, keď by pri ich dverách zazvonili muži v kožených kabátoch. Pri troche šťastia by protestujúci prišli len o prácu.

„Dnes by doleteli na Sliač iní vojaci, ale stále by to boli vojaci,“ trvá na svojom primátorka. „My poznáme ten pocit, keď sa tu niekto rozťahoval.“ Spomenie si na detstvo, keď sa detváky hrali bez ohľadu na to, kto je kto. Ruské robili kamarátom domáce úlohy z ruského jazyka, slovenské na revanš vypomáhali s úlohami zo slovenčiny.

Domáci nemali problém ani s uniformami. Do mesta mohli chodiť len dôstojníci, zvyšok posádky si mohol podobné chute nechať zájsť.

 Vtedy výdavky na obranu dosiahli 1,8 miliardy eur. Svoj prísľub krajina zopakovala aj o rok neskôr. Vlani ministerstvo financií uvoľnilo zdroje vo výške 2,01 percenta z HDP, čo celkovo predstavovalo sumu takmer dvoch miliárd eur.

Na pleciach USA

 Iba pár dní pred vypuknutím vojny na Ukrajine minister ...

Vraj tu už prichádzajú na svet deti, ktoré rodičia krstia inak, ako býva zvykom – Javelin je meno pre chlapca, Javelina pre nežnejšie pohlavie. Príbuznou protitankovej strely je zbraň NLAW, ku ktorej zase vznikol oslavný klip na melódiu piesne punkovej skupiny The Clash.

Medzi bohatierov vojny sa radia aj bezpilotné lietadlá decimujúce rady útočníka. U našich východných susedov získala značnú popularitu i ďalšia hudobná skladba. V jej chytľavom refréne znie mohutné Bayraktar ospevujúce jednu z najúspešnejších zbraní.

Stíhačky na zemi

Drony začali prepisovať novodobé učebnice vojenstva už počas bitky o Náhorný Karabach. Zásadným spôsobom ovplyvnili konflikt medzi Azerbajdžanom a Arménskom. Nie príliš nápadné s...

Inkriminovaná dohoda o obrannej spolupráci umožňuje využívať vojenské letiská na Sliači a v Kuchyni. Slovensko ich bude poskytovať bez nájomného na desať rokov a na revanš dostane v prvej vlne ich modernizácie sto miliónov dolárov.

Celý rad otázok sa vyrojil ohľadne umiestnenia jadrových zbraní, vplyvu na životné prostredie, využívania civilnej časti letiska, majetkovo-právnych záležitostí... Mal ich zodpovedať minister obrany Jaroslav Naď.

„Žiadali sme ho o to ešte pred vojnou. Konkrétne odpovede sme nedostali. Môj otec by povedal – samá pleva a zrna nikde. Len samá omáčka,“ konštatuje Balgová. S uznaním však komentuje telefonický rozhovor s ministrom obrany, ktorý ju uistil, že Patrioty sú na Sliači umiestnené len dočasne.

Klebety

Primátorka si aj vyrátala, že nad hlavami by im mali stíhačky burácať každú polhodinu, a ľudia by si teda zaslúžili fina...