Vybrané údaje o emisnom škandále automobilového koncernu Volkswagen a o súdoch spojených s kauzou (nemecký súd uložil niekdajšiemu šéfovi Audi Rupertu Stadlerovi podmienečný trest):
Americká Agentúra pre ochranu životného prostredia EPA 18. septembra 2015 obvinila koncern Volkswagen (VW), že do svojich vozidiel s naftovým motorom pod označením EA 189 vo verzii Euro 5 inštaloval softvér, ktorý umožňuje skryť skutočnú hladinu emisií, a tým sa snažil obísť zákony na ochranu ovzdušia. Softvér vedel rozpoznať, že motor pracuje v režime zodpovedajúcom požiadavkám laboratórnych testov výfukových plynov a zmenou nastavenia motora dočasne znižoval množstvo vznikajúcich oxidov dusíka, aby autá splnili zákonný limit.
Vyšetrovaniu čelia aj najvyšší manažéri
VW následne priznal, že tento softvér po celom svete nainštaloval zhruba do 11 miliónov naftových áut. Z toho pripadá asi päť miliónov áut na vlajkovú značku VW, vyše dva milióny na Audi, 1,2 milióna na značku Škoda a 700-tisíc na Seat. Škandál zasiahol v menšej miere aj ďalšie automobilky.
Koncern VW aj manažéri kvôli škandálu čelia viacerým žalobám a vyšetrovaniu. Koncern podľa dostupných informácií celosvetovo vyplatil na pokutách, odškodnom a programoch odkúpenia desiatky miliárd eur. Podľa agentúry AFP aj ďalších zdrojov ide o 30 miliárd eur. Najvyššiu sumu firma uhradila v Spojených štátoch.
Prvým odsúdeným kvôli škandálu sa stal inžinier Volkswagenu James Robert Lian, ktorý bol v auguste 2017 v USA odsúdený na 40 mesiacov väzenia a na pokutu. Doteraz najvyšší trest, sedem rokov väzenia, dostal v decembri toho istého roku manažér VW Oliver Schmidt.
Vyšetrovaniu čelia aj najvyšší manažéri automobiliek. Nemecká prokuratúra v septembri 2019 obvinila šéfa koncernu Volkswagen Herberta Diessa, ktorý vlani na funkciu rezignoval, a predsedu dozornej rady a šéfa holdingovej spoločnosti Porsche SE Hansa Dietera Pötscha, že zámerne neposkytli investorom včasné informácie o finančných dôsledkoch emisného škandálu, a tým neoprávnene ovplyvnili cenu akcií podniku.
Šéf Audi najprv odmietal vinu
Volkswagen obvinenia oboch predstaviteľov automobilky odmietal a označil ich za nepodložené. Obaja vedúci manažéri VW sa v roku 2020 dohodli na ukončení trestného konania výmenou za platbu 4,5 milióna eur každý.
V apríli 2019 prokuratúra v Braunschweigu obžalovala tiež bývalého šéfa koncernu Martina Winterkorna z podvodu, proces sa začal v septembri 2021. Berlínska prokuratúra v roku 2021 v spojení s kauzou obžalovala Winterkorna tiež z krivej výpovede. Winterkorn pred nemeckým parlamentom uviedol, že o manipuláciách s výfukovými testami pred prepuknutím kauzy nevedel. Winterkorn na miesto šéfa spoločnosti rezignoval týždeň po tom, ako škandál vyšiel najavo. Zodpovednosť zaň však odmieta.
V roku 2020 bol z účasti na škandále obvinený tiež bývalý šéf nemeckej automobilky Audi Rupert Stadler. Šéf Audi pôvodne vinu odmietal. Podľa súdu ale musel najneskôr od júla 2016 vedieť, že mohlo dochádzať k manipulácii s hodnotami výfukových plynov. Napriek tomu nariadil, aby sa v predaji upravených vozidiel pokračovalo až do začiatku roka 2018.
Začiatkom tohto mája tím jeho obhajcov oznámil, že Stadler je v kauze falšovania dieselových emisií pripravený priznať sa k podvodu výmenou za podmienečný trest a finančný postih 1,1 milióna eur. Stadler 16. mája priznal vinu, a je tak prvým členom predstavenstva koncernu, ktorý tak na súde urobil. Stadler sa v júni 2018 stal najvyšším vedúcim predstaviteľom koncernu VW, ktorý bol vo funkcii kvôli škandálu zatknutý. Vo vyšetrovacej väzbe strávil zhruba štyri mesiace, počas ktorých s ním koncern Volkswagen po vzájomnej dohode rozviazal pracovný pomer. Dnes nemecký súd Stadlerovi uložil podmienečný trest väzenia v trvaní 21 mesiacov.