Európska centrálna banka (ECB) musí zatiaľ ponechať svoje kohútiky s peniazmi naplno otvorené, pretože ekonomika eurozóny aj napriek pokroku pri očkovaní stále zápasí s pandémiou nového koronavírusu.
Uviedol to člen Rady guvernérov ECB Jannis Sturnaras.
Keď budú guvernéri na najbližšom zasadnutí 10. júna hodnotiť tempo nákupov núdzových dlhopisov, ekonomika regiónu už bude na tom lepšie.
Počet nových prípadov ochorenia COVID-19 v bloku totiž klesá a počet zaočkovaných stúpa. Ale Sturnaras upozornil, že zotavovanie hospodárstva zostáva krehké.
"Ešte sme nevyšili z lesa"
A hoci inflácia naberá tempo, nie sú k dispozícii dôkazy, že si ho v dohľadnej budúcnosti udrží. Je tak príliš skoro na to, aby ECB spomalila nákupy dlhopisov.
„Samozrejme, došlo k zrýchleniu očkovania, ale stále existujú cestovné obmedzenia, takže nemôžem povedať, že sme už vyšli z lesa,“ poznamenal Sturnaras, ktorý je tiež guvernérom gréckej centrálnej banky.
Vzhľadom na to, že podľa prognózy sa má inflácia v eurozóne v nadchádzajúcich rokoch udržať pod 2-percentným cieľom ECB, Stournaras podporil pokračovanie nákupu dlhopisov v rámci programu Pandemic Emergency Purchase Program (PEPP) v hodnote 1,85 bilióna eur v doterajšom tempe.
„V súčasnosti nevidím dôvod na akékoľvek zmeny (v tempe PEPP),“ uviedol.
ECB zvýšila nákupy v polovici marca a odvtedy sa pohybujú na úrovni 80 miliárd eur mesačne. A hoci aj prezidentka ECB Christine Lagardová naznačila, že je príliš skoro na diskusiu o ukončení mimoriadnych opatrení, niektorí konzervatívni členovia Rady guvernérov ECB ich chcú obmedziť.
Podľa Sturnarasa však čas upustiť od programu PEPP, ktorý má trvať minimálne do marca 2022, ešte nenastal.
Ekologický nákup dlhopisov
Grécky guvernér tiež odmietol reči o trvalom oživení inflácie, ktorú podporili bezprecedentné stimuly v reakcii na ochorenie COVID-19 a tolerantnejší menový postoj amerického Federálneho rezervného systému (Fed). „Neexistujú o tom žiadne dôkazy,“ vyhlásil Sturnaras.
Analytici vidia rast cien v eurozóne do roku 2023 na úrovni 1,7 percenta alebo nižšej. ECB sa v bližšie nešpecifikovanom strednodobom horizonte zameriava na infláciu „pod, ale blízko hranice dve percentá“.
Sturnaras uviedol, že centrálna banka tento rok pravdepodobne zmení tento cieľ na dve percentá. Podporil tiež výzvy, aby ECB pristupovala k nákupu dlhopisov viac ekologicky.
„Zmena klímy vytvára volatilitu v cenovej hladine aj v ekonomike. Takže to musíme zohľadniť v našich modeloch a môžeme použiť niektoré z našich nástrojov, aby sme to ovplyvnili, napríklad ekologizáciu vlastného portfólia,“ dodal.