Rwanda v júni schválila plán Rosatomu na vybudovanie jadrového výskumného centra a reaktora v hlavnom meste Kigali.
Centrum nukleárnych vied a technológií má byť dokončené v roku 2024 a bude zahŕňať špecializované laboratória aj výskumný reaktor s kapacitou až desať megawattov.
Podobnú zmluvu s Rosatomom uzavrela aj Etiópia, Nigéria a Zambia. Menej expanzívnu dohodu o spolupráci má s firmou Uganda, Sudán či Demokratická republika Kongo.
Posilňovanie vplyvu Putina
Snaha Rosatomu o získanie jadrových dohôd v Afrike je súčasťou ruskej stratégie na generovanie zisku a posilnenie vplyvu na kontinente.
Západné sankcie, prvýkrát uvalené voči Rusku po anexii Krymu v roku 2014, donútili Kremeľ podľa expertov hľadať alternatívne zdroje príjmov aj nových priateľov.
"Ak chce Putin zostať v Rusku relevantný, musí sa uistiť, že má jeho krajina veľký vplyv," hovorí analytik Ovigwe Eguegu z organizácie Afripolitika.
"Preto sa pozerá smerom k africkým trhom. Chce mať viac partnerov, pokiaľ ide o medzinárodné otázky. Africké národy predstavujú najväčší hlasovací blok v OSN," dodáva.
Ruská obchodná bilancia s Afrikou predstavuje len jednu desatinu afrického obchodu s Čínou. Rusko tak musí hľadať inú cestu, ako svoje postavenie na kontinente upevniť. "Rusko používa na rozšírenie svojho vplyvu dostupné nástroje, a práve teraz má veľa skúseností v oblasti jadrovej energie," líči Eguegu.
Rosatom je najväčším staviteľom jadrových reaktorov na svete. Hoci má rad projektov vo vyspelých krajinách, pôsobí hlavne v rozvojových regiónoch.
Rosatom ponúka kompletný servis
Jeho ponuka je podľa stanica Deutsche Welle veľmi obľúbená, pretože dokáže zabezpečiť kompletný servis - od zaškolenia miestnych pracovníkov, zásobovania uránom počas životnosti zariadenia až po nakladanie s nukleárnym odpadom. A okrem toho je Rusko ochotné krajinám na projekt požičať peniaze.
Hoci ešte nie je známa cena ani spôsob financovania centra jadrového výskumu v Rwande, Moskva v roku 2017 poskytla Egyptu pôžičku na jadrovú elektráreň vo výške 25 miliárd dolárov. Zariadenie stavia Rosatom a suma má pokryť výstavbu aj prvej fázy prevádzky.
Výskumný reaktor v Rwande bude podľa Rosatomu slúžiť aj na výrobu rádioizotopov, ktoré sa používajú napríklad v medicíne k ožarovaniu nádorov. Okrem toho má na kontinente, kde viac ako polovica populácie nemá prístup k elektrine, jadrová energia podľa Centra pre globálny rozvoj obrí potenciál.
Podľa jadrového vedca Michaela Gatariho z Univerzity v Nairobi majú výskumné reaktory rad výhod. Domnieva sa však, že jadrová technológia zatiaľ nemá pre africké krajiny zmysel.
"Chýba im vysoko kvalifikovaná pracovná sila a jadrové zariadenia sú navyše nesmierne nákladné a výstavba trvá roky," hovorí.
Jadrové zariadenia sa môžu stať cieľom teroristov
Podľa Gatariho sa tak mnohé krajiny ocitnú lapené v nákladných projektoch, ktoré sa nakoniec ukážu ako zbytočné. "Takýto projekt môže fungovať len prostredníctvom silných a kvalifikovaných ľudských zdrojov. Mladí študenti nemôžu mať po krátkom školení potrebné skúsenosti," myslí si Gatari.
Rosatom totiž ponúka záujemcom štipendium, v rámci ktorého môžu študovať jadrové inžinierstvo v Moskve. V januári 2020 na tomto odbore študovalo podľa Deutsche Welle okolo tristo študentov z viac ako pätnástich afrických krajín.
Odborníci sa okrem nedostatku kvalitných pracovníkov obávajú, že politická nestabilita v niektorých afrických regiónoch môže z nukleárnych zariadení urobiť potenciálny cieľ sabotáže alebo teroristických útokov.
Jedinou krajinou v subsaharskej Afrike s fungujúcou jadrovou elektrárňou je v súčasnosti Juhoafrická republika.