Koronakríza spôsobí britskej ekonomike dlhodobejšie škody. Britská centrálna banka ale zatiaľ neuvažuje o tom, že by ekonomiku podporila zavedením záporných úrokových sadzieb. Uviedol to dnes šéf banky Andrew Bailey.
Zavedenie záporných úrokových sadzieb centrálnymi bankami v iných európskych krajinách a v Japonsku podľa agentúry Reuters prinieslo nejednoznačné výsledky.
Centrálne banky sa zápornými úrokmi snažia prinútiť komerčné banky k väčšiemu poskytovaniu pôžičiek, ktoré by podporili podnikové investície aj spotrebiteľské výdavky.
Bailey však dnes zavedenie záporných úrokov v Británii úplne nevylúčil. "Je vždy múdre nevylúčiť nič navždy, obzvlášť za súčasných okolností," uviedol.
Britská centrálna banka už v rámci boja s negatívnymi ekonomickými vplyvmi koronavírusu znížila základnú úrokovú sadzbu na rekordné minimum 0,1 percenta. Rozšírila tiež program nákupov dlhopisov, ich cieľ zvýšila o 200 miliárd na 645 miliárd libier.
Centrálna banka minulý týždeň predpovedala, že britská ekonomika by tento rok kvôli koronavírusu mohla klesnúť zhruba o 14 percent, čo by bol najhlbší prepad za viac ako 300 rokov. Bailey ale dnes upozornil, že stále zostáva veľmi neisté, ako rozsiahly pokles ekonomika v skutočnosti vykáže.
O záporných úrokoch zatiaľ podľa svojho šéfa Jeroma Powella neuvažuje ani americká centrálna banka (Fed). Základná úroková sadzba Fedu sa teraz nachádza v rozpätí nula až 0,25 percenta. Na jej zníženie do záporného pásma už vyzval americký prezident Donald Trump.
Európska centrálna banka (ECB) už v roku 2014 znížila do záporného pásma svoju depozitnú sadzbu, ktorá v súčasnosti predstavuje mínus 0,50 percenta. To znamená, že komerčné banky musia za uloženie peňazí v ECB platiť.