Konečnú verziu významnej dohody o voľnom obchode v ázijsko-tichomorskom regióne zverejnili v stredu jej budúci signatári. Ich cieľom je odstrániť obchodné bariéry medzi jednotlivými ekonomikami, ktoré sa tak posunuli o krok bližšie k realizácii významnej dohody aj bez Spojených štátov. Tie z rokovaní odišli po nástupe prezidenta Donalda Trumpa do úradu v januári 2017.
V konečnom návrhu dohody bolo zmenených alebo vypustených viac ako 20 ustanovení, vrátane pravidiel týkajúcich sa duševného vlastníctva, ktoré požadovali USA. K oficiálnemu podpisu dohody o tzv. transpacifickom partnerstve by malo dôjsť 8. marca v Čile.
Pôvodne sa k nej chcelo pripojiť 12 štátov, ale rokovania uviazli po tom, ako z nich vlani vycúval Trump a oznámil, že sa sústredí na ochranu pracovných miest v USA.
Ďalších 11 krajín, na čele s Japonskom, dokončilo v januári 2018 revíziu obchodnej zmluvy pod názvom Komplexná a progresívna dohoda o transpacifickom partnerstve (CPTPP).
Táto dohoda zredukuje colné poplatky v krajinách, ktoré sa spolu podieľajú viac ako 13 percent na svetovom hrubom domácom produkte (HDP). S USA by ich podiel predstavoval až 40 percent.
Veľkými zmenami v návrhu dohody je pozastavenie celého radu ustanovení, vrátane mnohých kontroverzných, najmä v oblasti farmaceutických výrobkov.
Uviedla to Kimberlee Weatherallová, profesorka práva na univerzite v Sydney.
Mnohé z týchto zmien boli vložené do pôvodného návrhu na žiadosť vyjednávačov USA, napríklad pravidlá zvyšujúce ochranu duševného vlastníctva v prípade liekov. Niektoré vlády a aktivisti sa obávali, že to zvýši náklady na lieky.
Úspešné dokončenie rokovaní považujú Japonsko aj ďalšie členské štáty za významný krok v boji proti rastúcemu americkému protekcionizmu a dúfajú, že Washington sa prípadne k dohode v budúcnosti pripojí.
CPTPP sa chystá podpísať 11 členských krajín: Austrália, Brunej, Kanada, Čile, Japonsko, Malajzia, Mexiko, Nový Zéland, Peru, Singapur a Vietnam.