Lídri Spojených štátov, Nemecka, Francúzska a Británie vyzvali v sobotu Irán na rýchly návrat k úplnému dodržiavaniu tzv. jadrovej dohody, ktorý by pre Teherán znamenal zrušenie tvrdých ekonomických sankcií.
"Sme presvedčení, že je možné rýchlo sa zhodnúť na návrate k úplnému dodržiavaniu (jadrovej dohody), a toto rozhodnutie aj rýchlo uviesť do praxe... To však bude možné len vtedy, ak Irán zmení svoj doterajší prístup," uvádza sa vo vyhlásení štvorice lídrov.
Biden, Merkelová, Macron a Johnson vo svojom vyhlásení deklarovali, že iránske jadrové aktivity vyvolávajú v súčasnosti "vážne a stále silnejšie obavy". Ak sa nepodarí rýchlo sa navrátiť k dohode z roku 2015, mohlo by to podľa nich viesť k "nebezpečnému vyostreniu napätia", ktoré si neželá žiadna zo zúčastnených strán.
Iránsky hlavný vyjednávač, námestník ministra zahraničných vecí Alí Bákerí tento týždeň po rokovaniach v Bruseli potvrdil, že Irán súhlasí s pokračovaním viedenských rokovaní o návrate k jadrovej dohode. Zároveň uviedol, že k obnoveniu rozhovorov dôjde do konca novembra. Zúčastnené strany sa momentálne snažia dohodnúť na konkrétnom termíne obnovenia rokovaní vo Viedni.
Dohodu s Iránom o obmedzení jeho jadrového programu výmenou za uvoľnenie sankcií dosiahli Spojené štáty, Čína, Rusko, Nemecko, Francúzsko a Británia v roku 2015.
Bývalý americký prezident Donald Trump však od dohody v roku 2018 odstúpil a opätovne uvalil na Irán sankcie, ktoré Washington predtým v rámci dohody zrušil. Teherán odvtedy tiež upustil od mnohých svojich záväzkov.
Rokovania o možnom návrate k dodržiavaniu dohody sa začali v apríli vo Viedni po tom, čo Trumpov nástupca Joe Biden preukázal vôľu vrátiť sa späť k rokovaciemu stolu a zrušiť Trumpom uvalené sankcie.
Diskusie sa prerušili v júni, keď sa v Iráne konali prezidentské voľby, ktorých víťazom sa stal ultrakonzervatívny Ebráhím Raísí.