Ponúkajú výcvikové tábory, bojové a bezpečnostné nasadenia. Pracujú vo vojnových a krízových oblastiach sveta a Pentagón je na ne čoraz viac odkázaný. Činnosť súkromných vojenských firiem sa prudko rozvíja: žoldnierske skupiny, uznávané za svoju diskrétnosť, čakajú zlaté časy. Súkromné vojenské spoločnosti (PMC -- Private Military Companies) pomáhajú americkým vojakom pri výcviku pre pouličné boje v Bagdade, počas vojny na Balkáne vycvičili chorvátsku armádu a zúčastňujú sa na vojne proti kolumbijským drogovým kartelom. Sú nenahraditeľné pri zásobovaní jednotiek či pri údržbe najmodernejších zbraňových systémov. Pentagón v tomto roku za ich služby zaplatí minimálne 30 mld. USD, čo zodpovedá 8 % celkového vojenského rozpočtu USA a vojna v Iraku tento podiel zrejme výrazne zvýši. Celkový obrat medzinárodne činných PMC sa odhaduje približne na 100 mld. USD.
Najväčší hráči v tejto brandži, napríklad spoločnosti Dyncorp, Military Professional Resources Incorporated (MPRI), Vinnel, Cubic alebo Kellog Brown & Root (KBR), dosahujú dvojcifernú mieru rastu, zisky kótovanej Cubic Corporation v minulom roku vzrástli zhruba o 40 % a názov KBR sa objavil v súvislosti s kontraktom amerického Úradu pre medzinárodný rozvoj (USAID) v rámci povojnovej obnovy Iraku.
ÚZKE VZŤAHY S VLÁDOU
Poznávacím znakom PMC v USA sú vysoké zisky, kontakty s veľkými koncernmi a úzka spolupráca s vládou. Zmluvy zväčša uzatvárajú priamo s ministerstvom zahraničných vecí, ktoré schvaľuje aj ich nasadenie pre zahraničné vlády. Predovšetkým Dyncorp sa teší z vynikajúcich vzťahov s Pentagónom. Táto jednotka v brandži podporovala americké jednotky vzdušnými dodávkami materiálu a potravín už počas vojny vo Vietname a na Haiti pomáhala pri výcviku polície, čím sa kvalifikovala aj pre nasadenie v Afganistane. Na príkaz ministerstva zahraničných vecí teraz trénuje nielen afganské bezpečnostné zložky, ale pracuje aj ako osobná ochranka prezidenta Hamída Karzaja.
Odborníci uvádzajú, že PMC veľmi dobre zapadajú do konceptu "štíhleho štátu" a ich nasadenie označuje za účinnú metódu najmä v prípade "špinavých konfliktov" a partizánskych vojen. Súčasne však upozorňuje na dvojsečnosť tejto zbrane, keďže privatizácia vojenských úloh narúša vojenský monopol štátu. PMC totiž pracujú potichu, účinne a úplne mimo kontroly parlamentu.
PRIVATIZÁCIA ARMÁDY?
Prudký rozvoj súkromných vojenských firiem má viacero príčin. Od poslednej vojny totiž armáda prepustila množstvo ľudí, no súčasne sa vojenská mašinéria stala komplexnejšou a jej nároky narastajú a rozširujú sa problémy na Blízkom východe, Balkáne a v Afrike. Štátna armáda sa musí sústrediť na najakútnejšie úlohy a privatizáciou armády narastá aj jej závislosť od súkromných firiem, keďže nemá dostatok vlastných kapacít.
Najdôležitejšou oblasťou činnosti PMC pritom nie je bojové nasadenie, ale logistická podpora. Súkromné firmy zabezpečujú výcvikové tábory, údržbu techniky a dodávky potravín a, napríklad, KBR od roku 1999 zásobuje americké jednotky na Balkáne, začo Pentagón doteraz zaplatil zhruba 3 mld. USD. Podľa odhadov odborníkov však ďalší účet bude vyšší. Na Blízkom východe sa totiž nachádza 10-násobne viac amerických vojakov než koncom 90. rokov na Balkáne a aj tentoraz je tu KBR. Táto spoločnosť je dcérou texaského ropného koncernu Halliburton, ktorého šéfom bol až do roku 2000 súčasný americký viceprezident Richard Cheney.
K najpopulárnejším ponukám PMC patrí špeciálny výcvik. Keď americké jednotky trénujú pouličné boje v tábore Port Folk, Cubic postaví kulisy, vedie réžiu a zabezpečuje momenty prekvapenia a špeciálne efekty. Na výcvik 6-tisíc vojakov je potrebných 600 zamestnancov Cubicu. V kuvajtskom stredisku Camp Doha zasa spoločnosť MPRI prevzala výcvik boja zblízka a v Saudskej Arábii sa Vinnell stará o výcvik tamojšej armády, samozrejme, so súhlasom Washingtonu. Ministerstvo zahraničných vecí angažovalo Cubic na výcvik vojakov nových členov NATO -- Rumunska, ČR a Maďarska, a hovorca tejto spoločnosti síce priznáva, že v USA sú ešte malou rybou, no vo východnej Európe sú medzičasom dosť známi.
Veľké medzinárodné PMC však v prípade potreby disponujú aj bojovým personálom. Členovia elitných jednotiek totiž vo veku 40 rokov odchádzajú z armády, no sú ešte dostatočne fit, aby prevzali nové úlohy a dodatočný zárobok. Napríklad MPRI v roku 1994 robila výcvik chorvátskej armády, ktorá krátko nato odštartovala ofenzívu v Bosne. Bojové jednotky Dyncorpu a MPRI zasa letecky ničia kokové polia v juhoamerických Andách a Pentagón za toto nasadenie platí zhruba 1,2 mld. USD ročne. Riziko zostrelenia je započítané v cene.
DISKRÉTNOSŤ A PRUŽNOSŤ
Veľké výhody majú súkromné jednotky najmä pri háklivých misiách. Pracujú rýchlo, pružne a bez dlhých diskusií na politickej scéne. Nepotrebujú žiadne rozhodnutie Bezpečnostnej rady OSN. Napríklad po vojenskom prevrate v Sierra Leone pred šiestimi rokmi žiadna krajina nebola ochotná poslať svoje jednotky, aby sa postarali o právo a poriadok. A tak britská spoločnosť Sandline International prevzala úlohu, aby s pomocou miestnych jednotiek vrátila do funkcie zosadeného prezidenta Ahmada Kabbáha.
Britský minister zahraničných vecí Jack Straw si veľa sľubuje od služieb súkromných vojenských jednotiek, keďže silný a čestný súkromný vojenský sektor môže OSN umožniť rýchlejšie a účinnejšie reagovať na krízy. Podľa názoru amerického stratéga Thomasa Adamsa sa PMC stali predĺženou rukou zahraničnej politiky, pretože nielenže pracujú rýchlejšie, ale aj diskrétnejšie. Pre každú krajinu je totiž nočnou morou preprava mŕtvych vojakov do vlasti. V prípade súkromných bojovníkov však pohreb s vojenskými poctami odpadá.
Súkromné vojenské spoločnosti
- Pentagon im v tomto roku zaplatí min. 30 mld. USD
- výhody pri háklivých misiách: pracujú rýchlo, pružne a potichu
- zabezpečujú výcvikové tábory, údržbu techniky a zásobovanie
- pracujú vo vojnových a krízových oblastiach
- vycvičili chorvátsku armádu pri vojne na Balkáne
- bojujú proti kolumbijským drogovým kartelom
StoryEditor