Medzinárodný menový fond (MMF) znížil odhady hospodárskeho rastu pre eurozónu a navrhol, aby Európska centrálna banka začala zvažovať zníženie úrokových mier na opätovné naštartovanie rastu. MMF v utorok znížil odhad hospodárskeho rastu v regióne v roku 2002 z 0,9 % na 0,75 %. Takisto revidoval odhad rastu na rok 2003 z 2,3 % na 2 %. MMF vo svojej správe ďalej dodáva, že obnova je veľmi slabá a eurozóna čelí veľkému riziku recesie. Ako uviedol pre mediálnu spoločnosť BBC Michael Deppler, šéf európskeho oddelenia MMF, "hospodárstvo eurozóny je stále slabé a nevidíme žiadne náznaky výraznej obnovy". Ako ďalej dodáva, pri stagnujúcom raste regiónu je nutné, aby zodpovední ľudia kládli dôraz hlavne na uvoľnenie monetárnej politiky.
Európska centrálna banka (ECB) minulý rok znížila úrokové miery, aby sa tak vyhla celosvetovej hospodárskej recesii. Avšak toto zníženie nebolo také prudké, ako to urobila americká centrálna banka Federal Reserve. ECB naposledy znížila úrokové miery v októbri 2001 na súčasnú úroveň 3,25 %. Odvtedy však vzdorovala nátlaku na ďalšie zníženie, aby tak stimulovala oslabujúcu sa ekonomiku. ECB sa na svojom septembrovom zasadnutí rozhodla naďalej ponechať úrokové miery na nezmenenej úrovni, a to z dôvodu, že súčasná úroveň je v súlade s očakávaniami banky. Dôvodom na odmietanie zníženia úrokových mier bolo pretrvávajúce riziko inflácie vo forme zvyšovania miezd a vysokých cien ropy. Hlavným cieľom ECB je totiž udržiavanie inflácie na stabilnej a nízkej úrovni. Rast a nezamestnanosť sú až vedľajšími cieľmi. Slabší rast bol evidentný hlavne v Nemecku, ktoré je najsilnejšou ekonomikou eurozóny. Nadovšetko európske spoločnosti varujú pred veľmi zlými vyhliadkami týkajúcimi sa ich hospodárskych výsledkov.
MMF však ocenila pakt stability Európskej únie (EÚ), ktorý určuje záväzné pravidlá pre vlády európskych krajín týkajúce sa deficitov štátnych rozpočtov. Na začiatku tohto roku sa Európska komisia dohodla na posunutí termínu, do ktorého musia všetky vlády členských krajín vybilancovať svoje deficity. Nový termín sa predĺžil o tri roky a bol stanovený na rok 2006. Posunutie bolo z dôvodu hrozby, že tri najväčšie ekonomiky EÚ, Nemecko, Francúzsko a Taliansko, nedokážu udržať deficit v hornej hranici stanovenej na základe paktu stability. Nedávno však predseda Európskej komisie Mario Monti nazval tento pakt "hlúpym", pretože podľa jeho názoru pôsobí na vlády ako fiškálna "zvieracia kazajka" a obmedzuje výdavky v čase nízkeho rastu. "Pakt stability znie ako systém. Má však niekoľko problémov. Hlavným je, že tri najsilnejšie ekonomiky jednoducho nedodržiavali stanovené pravidlá," dodáva M. Deppler.
StoryEditor