Podľa týždenníka dohoda zahŕňa harmonizáciu noriem vo farmaceutickom, chemickom, kozmetickom, automobilovom či bankovom sektore. Dohodli sa na tom nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorej krajina je v súčasnosti predsedníckym štátom EÚ, predseda Európskej komisie Jose Manuel Barroso a americký prezident George W. Bush.
Passat pre Európu aj Ameriku
Ako príklad denník Christian Science Monitor uviedol auto Volkswagen Passat. Napriek tomu, že ide o ten istý model, ten určený pre americký trh má iné svetlá, iné stierače či spätné zrkadlá. Výsledkom tohto systému je vyššia cena tak pre Američanov, ako aj pre Európanov. To by sa malo zmeniť.
Podľa AFP Merkelová verí, že harmonizácia v sektoroch by sa mohla začať uplatňovať od roku 2015. Prednosť by dostala harmonizácia v oblasti duševného vlastníctva, ochrany životného prostredia a technických noriem.
Únia a USA sa na celkovom svetovom trhu podieľajú dvoma pätinami a na svetovom HDP až 57 percentami. Ak by dohodu podpísali, 30. apríla by sa ekonomiky týchto hospodárskych veľmocí prepojili (aspoň predbežne) v nepomerne väčšej miere. Pôvodne sa v tento deň mala vo Washingtone podpísať iba dohoda o tzv. otvorenom nebi. Niektorí ekonómovia však pochybujú o úspechu.
Príliš veľké oči
Už teraz je rozpor v súvislosti s otvoreným nebom, a to ho únia podpísala prakticky pred pár dňami. A sú tu ďalšie spory ako konflikt za geneticky modifikované organizmy, za dotácie či znižovanie emisií CO2.
Rovnaký názor majú ekonómovia aj na ďalšie plány Bruselu. Ten v pondelok oznámil, že začne rokovať o voľnom obchode s Indiou, Južnou Kóreou a 10 štátmi Združenia krajín juhovýchodnej Ázie. Ak by sa to podarilo, export z EÚ by sa zvýšil o 40 miliárd eur (1,35 bilióna Sk) ročne. Ako však pre Financial Times povedal Razzen Sally z London School of Economics, s ázijskými krajinami nie je ľahké rokovať. To pocítili USA, ktoré len ťažko presadili voľný obchod s Južnou Kóreou. "EÚ rýchlo príde na to, že s Áziou voľný obchod tak ľahko neuzatvorí," dodal Sally.
Známe spory medzi Bruselom a Washingtonom
Dotácie - USA aj EÚ sa obviňujú za subvencie farmárom, ako aj za dotácie pre výrobcov lietadiel.
GMO - Napriek rozhodnutiu WTO v prospech USA niektoré štáty únie dodnes nesúhlasia s predajom GMO plodín. Najnovšie chce EÚ skontrolovať dlhozrnnú ryžu z USA, či neobsahuje GMO.
Chránené názvy potravín - Brusel ich chcel používať len pre pôvodné oblasti, podľa WTO však budú chránené v celom svete. Nebude tak možné brániť predaju amerického šampanského či koňaku.
Banánová vojna - v roku 2005 boli USA a EÚ v spore za dovoz banánov do únie. Tá uprednostňovala svoje bývalé kolónie v karibskej oblasti na úkor Latinskej Ameriky.
Hormonálny doping -- v Amerike je doping hovädzieho dobytka rastovými hormónmi samozrejmý, únia to odmieta.
Otvorené nebo - napriek dohode o transatlantickom leteckom trhu, Brusel žiada od USA rovnaké podmienky, aké ponúkol on. Ak to do roku 2010 neurobia, únia od dohody vraj odstúpi.