Ruský prezident Vladimír Putin musí teraz urobiť ťažké rozhodnutia. Pravdepodobne sa aj napriek odsúdeniu zo strany západu rozhodne pokračovať v skrytej vojne s Ukrajinou. Riskuje tým zavedenie sektorových sankcií, ktoré by mali na už tak strádajúcu ruskú ekonomiku citeľný vplyv. Putin by síce mohol ukončiť svoju podporu separatistom, tým by však priznal svoju prvú porážku v troch konfliktoch, ktoré po nástupe k moci rozpútal. Prvé dva boli v Čečensku a v Gruzínsku. Vydržal by Putin a jeho nacionalistické postoje také poníženie?
Západ v reakcii na tragédiu MH17 predpokladal, že Putin je racionálnym hráčom, ktorý dodržiava dohody a berie humanitárne ohľady. Žiadny z týchto predpokladov ale nemá reálny základ. Ruský nacionalizmus sa podobá srbskému nacionalizmu Slobodana Miloševiča. Je živený zlobou, xenofóbiou a ilúziami, nie racionalitou. Putin tvrdil, že "zelení mužíci", ktorí okupovali Krym, neboli Rusi. Dnes zase tvrdí, že Rusko neposkytuje pomoc separatistom a že tí nezostrelili MH17. Podobné vyhlásenia ukazujú, ako veľmi sa ruské vedenie pohybuje vo svete orwellovskej fantázie, ktorá je nad chápanie politikov na západe.
Rusi sa tiež pohybujú za hranicami vlády práva. Medzinárodné dohody a členstvo v OSN pre nich neznamenajú žiadne obmedzenia. Agresia Ruska proti Ukrajine prebieha aj napriek tomu, že Rusko je jedným z troch garantov Budapeštianskeho memoranda z roku 1994. Na jeho základe sa Ukrajina vzdala tretieho najväčšieho jadrového arzenálu na svete s garanciou teritoriálnej integrity a suverenity. Putin tiež nikdy nevykazoval známky vrelosti k humanitárnym princípom. Ukázalo sa to v roku 2000, keď sa potopila ponorka Kursk sa 118 ľuďmi na palube. Viedol krvavú vojnu v Čečensku, kde zomrela jedna desatina populácie.
Západ nechával ruské činy bez povšimnutia. Ruská okupácia Krymu bola pritom prvým významným imperialistickým krokom v Európe po druhej svetovej vojne. Eurokrati sa ale kvôli nej zo svojich pohodlných stoličiek ani nezdvihli. Posledná tragédia je príležitosťou na to, aby Európa pomohla Donbasu zbaviť sa separatistov za použitia vzdušných síl. Americké, kanadské a britské sily by zasa mali školiť ukrajinskú národnú gardu a špeciálne jednotky. Porážka separatistov, ktorí majú na domácej pôde len malú podporu, je jediným spôsobom, ako na východe Ukrajiny nastoliť mier a odstrániť hrozbu svetovej bezpečnosti. Ak bude Rusko aj naďalej ignorovať svetový postoj, neumožní vyšetrenie tragédie MH17 a bude naďalej dodávať zbrane separatistom, mali by USA, EÚ aj Kanada zaviesť sankcie podobné opatreniam proti Iránu.