Čína je teraz najväčšou ekonomikou sveta. To, že podľa parity kúpnej sily predstihne Spojené štáty, bolo nevyhnutné a nejedná sa o žiadne prekvapenie. Inak tomu ale je ohľadom vplyvu aktuálneho vývoja na menovú politiku Pekingu. Možno sa dokonca ukáže, že práve jej zmena bude tou najvýznamnejšou udalosťou v oblasti makroekonomickej politiky v tomto roku.
Čínska menová politika bola vždy kontroverzná. Počas desiatich rokov sa snažila o zámernú devalváciu, ktorá mala podporiť exporty. V roku 2005 sa však podvolila medzinárodnému tlaku a umožnila reálnemu kurzu jüanu rast. Od tej doby kurz posilnil približne o 30%, tento vývoj bol na čas prerušený len po veľkej finančnej kríze. Nové dáta Svetovej banky týkajúce sa cien v čínskej ekonomike naznačujú, že kurz jüanu sa teraz nachádza približne na férovej úrovni. Arvind Subramanian a Martin Kessler tvrdia, že priemerné ceny v Číne zodpovedajú tomu, aké sú ceny v USA (s ohľadom na to, ako je čínska ekonomika rozvinutá). Iné metódy vedú k mierne odlišným záverom, ale zdá sa pravdepodobné, že čínska mena už nie je významne podhodnotená.
Čína sa teda podľa vyššie uvedeného stala zodpovedným globálnym občanom. Dôvodom je bezpochyby aj fakt, že posilňujúci kurz jej pomáha v podpore domácej spotreby. Vedľa toho dochádza k zníženiu obrovských obchodných nerovnováh medzi Čínou a USA. A v neposlednom rade bol znížený tlak na konkurencieschopnosť niektorých rozvíjajúcich sa ekonomík. Posilňovanie jüanu potom viedlo k rozmachu tzv carry trans. Tento prílev peňazí do Číny pomohol zlepšiť prístup k peniazom v Číne v čase, keď bolo treba zahladiť problémy s financovaním miestnych vlád. Zároveň nafúkol úverovú bublinu aj v tých najviac zraniteľných oblastiach a donútil vládu k intervenciám na menovom trhu.
Rast čínskych devízových rezerv v globálnej ekonomike doteraz fungoval ako kvantitatívne uvoľňovanie. Predstavoval totiž nákupy vládnych dlhopisov vyspelých krajín. Možno prispel i k silnému kurzu eura k doláru, pretože Čína pravdepodobne diverzifikuje svoje nové rezervy smerom od amerických aktív. Vo februári sa ale Čína rozhodla, že je potrebné zmeniť kurz. Jej intervencie znížili kurz o niekoľko percent. Cieľom bolo znížiť či úplne eliminovať príliv peňazí do krajiny. Vláda ale tiež zrejme dospela k názoru, že ďalšie posilňovanie kurzu už nie je žiadúce a vítané. Diana Choyleva z Lombard Street Research v tejto súvislosti dokonca tvrdia, že kurz jüanu je o 15 - 25% nadhodnotený. A dodáva, že hoci reálna ekonomika potrebuje oslabenie meny, z hľadiska dlhu by takýto krok mohol byť "smrteľný".
Spomínaný scenár nie je ani zďaleka nevyhnutný, pretože Čína má devízové rezervy a fiškálny priestor pre refinancovanie zlých úverov. Namiesto menových intervencií by potom vláda mohla viac využívať bariéry pre pohyb kapitálu, ktoré sú dnes na jednej z najvyšších úrovní na svete. V súčasnej dobe majú Číňania možnosť investovať do zahraničia len malé sumy, ale Goldman Sachs odhaduje, že v nasledujúcich rokoch by čínsky dopyt po zahraničných aktívach mohla zvýšiť zo súčasných 20% HDP na 90% HDP. To by znamenalo odliv financií vo výške 6 biliónov dolárov. Doteraz bola čínska menová politika charakterizovaná nákupom zahraničných vládnych dlhopisov. V budúcnosti ju môžu stále viac nahrádzať súkromné investície do akcií a nehnuteľností. Ťažiť by z toho mal najmä zvyšok Ázie. To všetko by znamenalo významnú zmenu v toku globálneho kapitálu a zabehnutom systéme globálnych financií.
Zdroj: Blog Gavyna Daviese