Magyar Nemzet
Dráha zákona o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách vytvorila v roku 2002 obrovský oblúk. Po tom, ako vstúpil začiatkom roka do platnosti, dostal sa do krížovej paľby kritiky susedných štátov a po zmene vlády sa stalo otáznym aj to, či bude možné naplniť pôvodný cieľ vzniku tejto právnej normy. Maďari žijúci na Slovensku prijali s veľkou radosťou krajanský zákon, konštatuje denník. Slovenská vláda naťahovala čas v nádeji, že po maďarských parlamentných voľbách sa k moci dostane taká vláda, s ktorou sa bude vedieť dohodnúť, s čím sa po voľbách ani netajila. Horkosť vystriedal šok, keď premiér Dzurinda pricestoval do Budapešti nie preto, aby pokročil v rokovaní so svojím partnerom Péterom Medgyessym, ale aby vyhlásil, že pre Slovensko je krajanský zákon principiálne neprijateľný. (Krajanský zákon od výhrad až k odmietnutiu, do, 2. 1. 2003)
Frankfurter Allgemeine Zeitung
Na summite NATO v Prahe dostalo pozvánku za člena aliancie sedem krajín. Rozšírenie smerom na východ sa symbolicky udialo v meste, v ktorom v roku 1991 ukončila svoju činnosť Varšavská zmluva. Skutočnosť, že Varšavská zmluva neexistuje, členmi Severoatlantickej aliancie sa stáva sedem krajín z niekdajšieho východného bloku a NATO nadviazalo novú formu spolupráce s Ruskom, vyvoláva potrebu novej strategickej orientácie v aliancii. Vzniká teda otázka, aký význam a cieľ bude mať NATO v súčasnom zmenenom svete. Nový nepriateľ transatlantickej bezpečnosti sa dá sotva vymedziť priestorovo: vojnové ohniská vo všetkých regiónoch Zeme, medzinárodne organizovaný terorizmus a rozširovanie zbraní hromadného ničenia. Všetky tieto hrozby vyvolávajú debaty o úlohách a prostriedkoch NATO. Ústredná otázka znie, či bude NATO v budúcnosti schopné tak z politickej, ako aj vojenskej stránky nasadiť zásahové jednotky. Práve v tomto bode tlačí Amerika na svojich európskych partnerov a žiada zlepšenie ich vojenských schopností prostredníctvom modernizácie výzbroje. (Nová stratégia NATO, Brigitta Fellaová, 2. 1. 2003)