V pondelok zlato mierne posilnilo a striebro stratilo ku koncu dňa pár centov od otváracej ceny. V utorok po opätovne miernom posilnení cien, sa ceny na chvíľu prepadli, aby opätovne počas dňa získali to, čo stratili. Ako na hojdačke. V stredu opätovne drahé kovy posilnili. Omnoho zaujímavejším však bol štvrtok, kedy oba drahé kovy výrazne poskočili hneď v úvode obchodného dňa. Zlato sa vyšplhalo k 1345 USD a striebro k 21,6 USD, potom však obe ceny mierne korigovali. V piatok sa na trhoch toho veľa nedialo.
Cena zlata uzavrela nakoniec na úrovni 1339 USD, čo bolo o 18,5 USD viac ako minulý týždeň. Cena striebra uzavrela na úrovni 21,44 USD, čo bolo o 0,29 USD viac ako minulý týždeň. Pomer ceny zlata a striebra je úrovni 62,45 čo znamená, že tento týždeň posilnilo viac zlato, ale len veľmi málo oproti striebru. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) je na úrovni 247,22. XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 104,07.
V utorok po miernom prepade cien, drahé kovy konsolidovali späť k vyšším cenám vzhľadom na správy z Izraela, kde tamojšia vláda zaútočila na Libanon. V stredu zas drahé kovy reagovali na zverejnený záznam monetárnej komisie FEDu, z ktorého vyplýva, že FED by chcel do októbra ukončiť nákupy vládnych dlhopisov, pretože členovia komisie veria, že sa ekonomika USA zotavuje s tým, že FED naďalej ponecháva základné úrokové sadzby na súčasných minimách. Vo štvrtok sme mali výraznú reakciu drahých kovov na správy okolo problémov portugalskej Banco Espirito Santo, ktorá ohlásila odloženie splátok niektorých svojich finančných inštrumentov. To vyvolalo otázky o stabilite európskeho bankového sektora a zároveň otázky ohľadne toho, či sa do riešenia problému zapojí i portugalská vláda. Zlato sa následne obchodovalo na 4 mesačných maximách. Striebro sa k tomuto maximu mierne priblížilo. Na zlate sa z technického hľadiska 50 dňový pohyblivý priemer dostal nad 200 dňový, čo môže naznačovať ďalší rast ceny. Skôr sa však prikláňam k názoru, že ceny reagujú krátkodobo na situáciu okolo Ukrajiny, Iraku a Izraelu. Dopyt po fyzickom kove z Ázie síce stále existuje, avšak v omnoho menšej podobe ako tomu bolo, keď bola cena o cca 100 USD nižšia. Dopyt po zlate zo strany ETF síce vzrástol, avšak hovoriť o zásadnej zmene sa zatiaľ nedá. Suma sumárum sa stále pohybujeme skôr v špekulatívnom obchodovaní drahých kovov, ktoré súvisí s negatívnymi správami z vojnových oblastí, ako zásadnou zmenou trendu. Tá prísť samozrejme môže. Ale až po nejakej významnej ekonomickej udalosti. A môže to byť všeličo. Počnúc potenciálnym krachom Argentíny, akcelerácií strachu na akciových trhoch v USA vzhľadom na zmenšenie podpornej politiky FEDu, prasknutí bubliny na čínskom trhu nehnuteľností, či situácii okolo chýbajúceho kolaterálu v čínskych prístavoch, bezprecedentnej japonskej monetárnej politike, až po systémové riziko v európskom bankovom sektore. Stačí si vybrať.
Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:
Zdroj: upner.com, kitco.com
India zlatu nepomôže
Dlho očakávané pozitívne správy z Indie nakoniec neprišli. Aj keby sa znížilo dovozné clo z 10 % na 8 % tak by to trhu moc nepomohlo, avšak indická vláda sa nakoniec rozhodla nerealizovať ani dané zníženie. V návrhu rozpočtu na ďalšie finančné rozpočtové obdobie bude počítať s príjmami z dovozného cla na zlato vo výške 10 %. India v medziročnom porovnaní znížila dovoz zlata o 37 %, čo v nominálnom vyjadrení predstavovalo 670,4 tony.
Čo sa týka fixingu cien, ktorý je pre trh výrazným indikátorom a nápomocným inštrumentom, tam sa zatiaľ moc toho neudialo. Minulý týždeň zasadali predstavitelia priemyslu, bánk a hlavných obchodníkov (37 ľudí), ktorých zvolal World Gold Council, a ktorí sa len zhodli na tom, že fixáciu cien potrebujú a ani by na nej moc toho meniť vlastne nechceli. Skoro storočie starý systém, kde sa 5 veľkých bánk dohadovalo cez telefón na výške fixu, tak mnoho zmien asi nezažije, okrem požiadavky, aby sa daný proces dial elektronicky a viac v reálnom čase. To bolo vytýkané i starej metóde, kedy to vyzerá, že údaje o fixingu zneužívali niektoré banky vo svoj prospech. Nie je sa čomu čudovať v dobre vysokorýchlostného obchodovania. Rovnako sa predstavitelia priemyslu vyjadrujú i k fixingu striebra. Každopádne už dnes sa objavujú veľmi silné hlasy o tom, že fixácia cien v Londýne, nemusí byť jedinou. Máme tu novo vznikajúce centrá pre obchodovanie zlata a to minimálne v Ázií, či na blízkom východe, ktoré môžu v krátkom období do tohto procesu vniesť trochu konkurencie, ktorá nie je nikdy zlá.
Rozdiel medzi trhom zameraným na zlato a Bitcoin určite existuje. Už len z hľadiska trhovej kapitalizácie. Trhová kapitalizácia celkového trhu so zlatom sa odhaduje niekde na úrovni 7 biliónov USD, pričom Bitcoin dnes dosahuje ako priemysel okolo 8 mld. USD. Inými slovami trh so zlatom je dnes cca o 875 krát väčší. Zaujímavosťou však je, že mnohé spoločnosti, ktoré sa zameriavajú na sprostredkovanie investícií do zlata, si dnes začínajú vo veľkom predchádzať i Bitcoin. Asi najznámejším príkladom je známy investor Peter Schiff, ktorý zo začiatku zniesol Bitcoin priam pod holú zem, aby prekvapivo po určitom čase začal Bitcoin používať ako platobný prostriedok pri nákupe zlata vo svojej firme. Druhým príkladom môže byť známa postava a zlatý guru James Turk, ktorý bol rovnako zo začiatku k Bitcoinu veľmi skeptický. Jeho rodinný biznis sa však nedávno zameral na bezpečné skladovanie Bitcoinu a dokonca táto spoločnosť oznámila možnosť výmeny BTC vs. zlato vs. britská libra. A nezaostávajú ani iné spoločnosti. Napr. tie, ktoré sa zameriavajú na investície do ťažobných spoločností. Kam smerujú ich kroky? Tam, kde sa vyznajú. Do ťažby. Začínajú sprostredkovávať investície do oblasti tzv. „miningu“ ťažby Bitcoinu. Nie je sa čo čudovať. Bitcoin síce nie je zlato a ani ním nikdy nebude, avšak niektoré jeho vlastnosti ho priam predurčujú na prepojenie sa s trhom drahých kovov.