Celkovo už systém sporov medzi štátmi a zahraničnými investormi vyprodukoval za svoju niekoľko desiatok rokov dlhú históriu cez 600 známych sporov. Kto vyhráva častejšie? Štáty, alebo investori?
Konferencia OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD) vydáva každoročne svoju správu World Investment Report, v ktorej sa okrem iného venuje aj štatistikám investičných arbitráží. Tento rok správa obsahuje navyše aj nové spracovanie tradičnej štatistiky, ktorá umožňuje lepšie hodnotiť úspešnosť štátov a investorov.
Víťazia štáty?
Podľa údajov UNCTAD bolo za posledných tridsať rokov, teda od počiatkov investičných arbitráží, dokončených 405 investičných arbitráží. Z toho bolo 36 percent (144 prípadov) rozhodnutých v prospech štátov, a to buď z dôvodu, že tribunál nemal na prerokovanie sporu právomoc, alebo sa štát žiadnym porušením medzinárodného práva neprevinil.
Investori potom boli úspešní v 27 percentách sporov (111 prípadov), v ktorých získali aspoň nejaké majetkové plnenia. Asi 26 percent prípadov boli urovnané a 9 percent prípadov skončilo z iných alebo neznámych dôvodov. Vo zvyšných 2 percentách prípadov sa štát previnil, ale investorovi nebola priznaná náhrada škody.
Z vyššie uvedených čísel by sa mohlo zdať, že štáty víťazia častejšie. Lenže tak to z iného pohľadu nie je. Je totiž nutné si predovšetkým uvedomiť podstatu investičných arbitráží - podať žalobu môže len investor, nie štát. Štát môže iba "neprehrať", teda dosiahnuť zamietnutie žaloby a v najlepšom prípade sú mu priznané aj trovy konania, ktoré na vedenie sporu musel vynaložiť. Štát sa prinajlepšom dostane na nulu.
Samotný systém investičných arbitráží je teda z istého pohľadu naklonený v prospech investorov. Dôvodom je samozrejme právna i fyzická sila štátu, ktorý určuje zákony v krajine, často ovláda justíciu a môže voči investorovi uplatniť aj silu polície, či armády. Štáty napokon majetok zahraničných investorov občas jednoducho znárodní alebo investíciu zničí a investorov šikanujú alebo dokonca zavrú do väzenia.
Druhým dôvodom pre opatrnosť voči vyššie uvedené štatistike je, že nerozlišuje prvú fázu investičnej arbitráže (rozhodovanie o právomoci rozhodcov spor rozhodovať) a druhú fázu sporu (rozhodovanie o merite, teda o vine a náhrade škody). Nové údaje UNCTAD práve toto rozdelenie vykonali a výsledky sú zaujímavé.
Investori víťazia
Podľa údajov UNCTAD bolo doteraz v investičných arbitrážach vydaných celkom 255 rozhodcovských nálezov. Z týchto bolo len v 71 prípadoch rozhodnuté, že rozhodcovia nemajú právomoc spor rozhodovať, v ostatných prípadoch sa prikročilo k prejednávaniu merita sporu.
Ak teda budeme predpokladať, že každý rozhodcovský tribunál musí najskôr rozhodnúť o svojej právomoci, tak investori prehrali v 71 prípadoch a naopak vyhrali vo zvyšných 184 arbitrážach. Investori tak v otázke právomoci vyhrali vo viac ako 70 percentách prípadov.
Pokiaľ z celkového počtu vydaných rozhodcovských nálezov odpočítame vyššie uvedených 71 prípadov, v ktorých investičná arbitráž skončila už vo fáze rozhodovania o právomoci, zistíme, že rozhodcovský rozsudok v otázke merita sporu bol vydaný v 184 prípadoch. Z týchto potom investori vyhrali 111 arbitráží (60 percent) a štáty len 73 prípadov (40 percent).
Ak teda rozdelíme investične arbitráže na fáze rozhodovania o právomoci a fáze rozhodovania o merite veci, dôjdeme k oveľa plastickejším a presnejším záverom. Investori častejšie presvedčia rozhodcu, že rozhodcovský tribunál má právomoc spor rozhodovať (v 70 percentách prípadov) a investori sú následne úspešnejší aj pri následnom rozhodovaní o merite veci (v 60 percentách prípadov).
Komentár bol zverejnený na webe patria.cz