Jeden známy člen parlamentu Českej republiky mi nedávno povedal: "Bývali sme pod dohľadom Moskvy. Teraz sa veľa ľudí domnieva, že sme pod dohľadom Bruselu." Takýto komentár jasne ukazuje, ako je teraz Európa rozdelená v názoroch na riešenie utečeneckej krízy. Príliv utečencov je v súčasnosti najväčší od vojny na Balkáne a Európska komisia sa tak snaží rozdeliť 160 000 imigrantov, ktorí dorazili do Grécka, Maďarska a Talianska.
Podpora utečencov je znateľná najmä zo západnej Európy. Tamojšia spoločnosť je oveľa viac heterogénna a má skúsenosti so začleňovaním imigrantov z bývalých kolónií. Krajiny východnej Európy ale protestujú proti tomu, aby im niekto iný hovoril, ako sa majú správať. "Sme presvedčení, že by sme mali sami rozhodovať o tom, koľko ľudí môžeme prijať a ponúknuť im pomoc," povedal napríklad český minister zahraničia Lubomír Zaorálek na spoločnej tlačovej konferencii zástupcov jeho krajiny, Maďarska, Poľska a Slovenska.
Krajiny takzvanej Vyšehradskej štvorky majú pocit, že migranti by mali byť prijímaní na základe dobrovoľného rozhodnutia. K tomu požadujú lepšiu ochranu hraníc Schengenského priestoru, tvrdší postup voči pašerákom utečencov a zjednodušenie procesu vracania utečencov do krajiny ich pôvodu. Utečenecká kríza pritom len tak nepominie. Podľa agentúry Frontex prekročilo hranice EÚ od januára viac ako 340 000 ľudí. Atraktívna pre nich bola najmä cesta cez Maďarsko. Mieria ale väčšinou do bohatších častí Európy.
Podľa krajín východnej Európy je pohyb utečencov smerom do západnej Európy správny. Tieto krajiny sa totiž domnievajú, že nenesú žiadnu zodpovednosť za situáciu, ktorá krízu vytvorila. Slovenský premiér Robert Fico napríklad tvrdí, že jeho krajina "nemá absolútne nič spoločné" s destabilizáciou situácie na Blízkom východe. "Boli sme to my, kto bombardoval Líbyu? Zlikvidovali sme režim v Iraku? Destabilizovali sme situáciu v Sýrii? Máme k týmto oblastiam vôbec nejaký vzťah? Nemáme v tejto súvislosti vôbec žiadnu zodpovednosť," tvrdí Fico. Jeho krajina tak podľa jeho názoru nemôže akceptovať, aby niekto iný rozhodoval o počte utečencov, ktorých prijme.
Český prezident Miloš Zeman viní zo súčasnej utečenecké krízy aj inváziu zo strany západných krajín. Podľa jeho názoru má súčasná vlna utečencov korene v šialenom nápade Spojených štátov intervenovať v Iraku, kde sa údajne mali nachádzať zbrane hromadného ničenia. Žiadne takéto zbrane sa ale nenašli. Zemanove obavy súvisiace s chaosom, ktorý západné krajiny na Blízkom východe zanechali, sú dôvodné. Príliv utečencov sa nezastaví, kým neustanú boje. V súčasnej dobe nie je ani zďaleka jasné, kedy sa tak stane a ako celý konflikt v Sýrii skončí.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová uznáva, že je dôležité "riešiť jadro problému". Britský premiér David Cameron zase hovorí o tom, že kríza bude vyžadovať viac intervencií Západu. Podľa neho je najdôležitejšie "priniesť mier a stabilitu do časti sveta, z ktorej utečenci prichádzajú". Problém podľa neho nie je možné vyriešiť len tým, že bude prijímaný neustále rastúci počet utečencov.
Už teraz sa pritom hovorí o tom, že utečenecká kríza je najhoršia od druhej svetovej vojny. Stále však nie je jasné, či Západ dokáže na Blízkom východe a v severnej Afrike podporiť pokrok správnym smerom. Zatiaľ nie sú zjavné známky toho, že by sa blížil koniec vojny v Sýrii, a to isté platí o ozbrojených konfliktoch v Afganistane a Iraku. Koniec krízy je tak v nedohľadne.
Komentár bol zverejnený na webe Patria.cz.