Európa sa radikalizuje. Keď sa pozrieme na tohto ročné európske voľby, v každých jedných prekvapili strany, ktoré sa bežne označujú za nacionalistické, populistické, komunistické či dokonca extrémistické. Grécko, Fínsko, Dánsko a naposledy Portugalsko ukázali, že tradičné politické elity sú čím ďalej, tým viac tlačené do kúta. Európska politika sa mení pred našimi očami.
Portugalsko sa stane ďalšou krajinou, v ktorej vláde budú politici s mandátom zníženia dlhu, a ak to nepôjde, tak tlaku na odchod z eurozóny. Ľavý blok sa však nechystá spraviť tie isté chyby ako Syriza, tvrdia, že sa od nich poučili. V každom prípade je nepravdepodobné, že celá nová vláda bude zastávať podobný názor v otázke opustenia eurozóny. Konsenzus však nájdu v snahe znížiť dlh a skoncovať s úspornými opatreniami. A to bude ďalšia rana pre Brusel.
Portugalsko má totižto vyšší celkový dlh ako Grécko. Súkromný a verejný dlh dosahuje spolu až 370% HDP, hoci ten verejný je „iba“ na úrovni 130% - viac ako dvojnásobný voči presadzovaným kritériám. Takýto dlh visí nad krajinou ako obrovský balvan a vyžaduje si nielen vysoké splátky a tak odliv peňazí z ekonomiky, ale aj úsporné opatrenia, aby ďalej nerástol. Ekonomická situácia v krajine sa tak stala značne bolestivou. Krajinu aj preto od začiatku krízy z roku 2011 opustilo až 500,000 obyvateľov.
Voliči ďalšej periférnej krajiny sa tu otvorene postavili proti bankovému „kapitalizmu“, ktorý bol skvelý v časoch boomu, no je tragédiou v časoch krízy. Portugalsko je podobne málo významná krajina ako Grécko, no posledné veľké voľby tohto roku sú v Španielsku, kde sa Podemos môže stať treťou európskou Syrizou. A veľkosť Španielska bude limitovať tlak Berlína či Bruselu.
V každom prípade pravý aj ľavý koniec politického spektra v Európe naberá na sile. Nehľadiac na komunistov a extrémnych socialistov, nacionalistické strany samotné majú zhruba 20% podporu obyvateľstva. A kým sa podarí vyriešiť migračnú krízu, môže to byť značne viac, najmä v Nemecku. Priestor pre mainstreamové strany sa zmenšuje. Existujúce politické elity sa začínajú báť nepredvídateľných, nekoncepčných a často nelogických krokov nových politických protivníkov.
Boj o nové ekonomické a politické hodnoty iba začína. Centrálne plánovanie Bruselu a Frankfurtu zlyháva. Mnohí si neuvedomujú, že práve to je na vidne súčasných problémov, a volia ešte viac socializmu, čoho je práve Portugalsko príkladom. V každom prípade je ukážkou, že v Európe prichádza k zemetraseniu. Európska politika sa zmení. A s tým aj samotná Európa - možno na nepoznanie.