Ako jedno z riešení súčasnej koaličnej krízy sa čoraz častejšie spomínajú predčasné voľby - tie však majú v sebe niekoľko "zádrhov": prvým sú vysoké preferencie strany Smer-SD, ktoré vo všetkých politických stranách vyvolávajú obavy, že pozícia Smeru môže byť po voľbách vyvolaných škandálom okolo Slovenského pozemkového fondu ešte viac posilnená. V prospech ostatných strán vraj hrá druhý "zádrh", že na skrátenie volebného obdobia je nutných prinajmenej 90 hlasov poslancov NR SR - Smer ich má 50.
Viaceré opozičné strany aspoň navonok ponechávajú vývoj na zainteresované koaličné strany - a výzva kresťanských demokratov, aby opozičné strany nepodporovali Mečiara v jeho súboji s Ficom, má nielen logiku, ale aj čoraz zriedkavejší morálny apel či historickú pamäť, akej sa mnohým politikom a žiaľ aj niektorým médiám nedostáva. Fakticky tak do veľkej miery odkazujú Mečiarovo HZDS na postupné vykrvácanie, lebo mu nie sú ochotné v tomto súboji "helfnúť".
Včerajšie slová Roberta Fica zasa potvrdili, že hoci v niektorých iných prípadoch vie zažmúriť aj oči, kauza Slovenského pozemkového fondu sa pre neho stala uholným kameňom tejto koalície. Fico totiž vie, že doterajší postup mu na percentách neuberie, skôr naopak, tuneluje v radoch sympatizantov jeho koaličných partnerov/protivníkov plnou lopatou.
Stále však nie je jasné, ako ďalej... či ako sa prepracovať k predčasným voľbám.
Predčasné voľby v roku 1994 a tie "predsunuté" v 2006 vyvolávajú nielen v širokej verejnosti predstavu, že skrátenie volebného obdobia ústavným zákonom vďaka podpore 90 hlasov poslancov je jedinou cestou, ako riešiť krízovú situáciu v slovenskom parlamente/vláde/koalícii. Nie je to celkom tak - treba však priznať, že doterajšia slovenská parlamentná prax živí tento mýtus. Podporená faktom, že o možnej neústavnosti takéhoto postupu môže rozhodnúť len Ústavný súd a ten doteraz takýto podnet nedostal.
Podľa slovenskej ústavy (čl. 82, ods. 5) sa totiž "zasadanie NR SR skončí uplynutím volebného obdobia alebo jej rozpustením". Právomoc rozpustiť NR SR však má jedine prezident SR - aj to za presne vymenovaných podmienok ("Ak NR SR v lehote šiestich mesiacov od vymenovania vlády SR neschválila jej programové vyhlásenie; ak sa NR SR neuzniesla do troch mesiacov o vládnom návrhu zákona, s ktorým vláda SR spojila vyslovenie dôvery; ak NR SR nebola dlhšie ako tri mesiace spôsobilá uznášať sa, hoci jej zasadanie nebolo prerušené a hoci bola v tom čase opakovane zvolávaná na schôdzu, alebo ak zasadanie NR SR bolo prerušené na dlhší čas, ako dovoľuje ústava") a vymedzených mantinelov ("Toto právo nemôže uplatniť počas posledných šiestich mesiacov svojho volebného obdobia, počas vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu"). Prvý predpoklad rozpustenia NR SR sa časovo prešvihol, tretí a štvrtý sú dosť nerealistické, do úvahy môže prísť azda druhý variant o neuznášaní sa NR SR o vládnom návrhu zákona spojenom s vyslovením dôvery - a ako hovorí čl. 114 ústavy, vláda "môže kedykoľvek požiadať NR SR o vyslovenie dôvery. Vláda môže spojiť hlasovanie o prijatí zákona alebo hlasovanie v inej veci s hlasovaním o dôvere vláde." Za splnenia tejto nie nereálnej podmienky môže do hry vstúpiť Ivan Gašparovič a parlament rozpustiť.
Iste, proti každému pokusu jestvuje aj účinný protiútok, ale nazdávať sa, že Smer je pri iniciovaní predčasných volieb bytostne odkázaný na momentálne chýbajúcich 40 hlasov, by mohlo byť neprezieravé.
Róbert Kotian, komentátor HN, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.